V podstate od narodenia som bola vedená smerom, ktorý udáva katolícka cirkev – absolvovala som krst, prvé sväte prijímanie aj birmovku. V mladšom veku som samozrejme nechápala na čo mi vlastne tieto všetky udalosti budú, vedela som len toľko, že sa to jednoducho patrí, viedli ma k tomu mama a babka a hlavne babka to brala pomerne vážne ako zarytá katolíčka. Býva na dedine kde sa každý s každým pozná a každý je s každým rodina, a keď som k nej chodievala na letné prázdniny, bezpodmienečne sme museli každú nedeľu ísť do kostola, pretože keby sme / aj so sestrou / nešli, celá dedina by vedela, že sme neboli v kostole a babka by z toho mala na krku ohováračky o našej bezbožnosti.
Najintenzívnejšie si však pamätám prípravku na birmovku, veľmi dlho trvala, témy na našich prípravných „stretkách“ väčšinou obsahovali aj polemiky ohľadom sexuálnych záležitostí, manželstva, rodičovstva............Nechcem nikoho urážať, ale dnes mi to pripadá ako nepretržité vtĺkanie názorov cirkvi do našich mladých, hormónmi preplnených hláv. Sestry saleziánky nám dievčatám dokonca často prízvukovali, že je hriechom napríklad aj nosiť minisukne, o tých praznámych názoroch o sexe bez či mimo manželstva, cez potraty a antikoncepciu až k rozvodom nehovoriac. Pamätám si tiež ako nám dievčatám raz sestra saleziánka na náboženstve v rámci „učiva“ o nechcenom tehotenstve pustila videopásku kde bol nafilmovaný celý postup potratu vykonaného lekárom / samozrejme sestra saleziánka najprv rozposlala všetkým našim rodičom papieriky, že či súhlasia, aby nám to pustila /.Vtedy som bola zvedavá, všetky / všetci / sme boli ešte ľahko ovplyvniteľné / í / a tak ma to ako mladučkú utvrdilo v názore, že možno saleziánky a Boh majú predsalen pravdu.
Potom však prišiel „život“, kontakt s kňazmi, saleziánkami, kostolom a náboženstvom sa po birmovke veľmi rýchlo vytrácal, na biológii človeka na strednej sme sa oboznámili s možnými ochrannými prostriedkami pred neželaným tehotenstvom, dostávali sa nám, formujúcej sa mládeži, nové a nové informácie a odchádzala aj tá „bublina“ názoru, že život je o tom, že vstúpime do manželstva z ktorého za žiadnych okolností nevycúvame, budeme mať detí koľko sa pritrafí, čiže keď nebudeme chcieť už žiadne – zbohom sexuálny život.
Zatiaľ, keď som už pomenej chodila do kostola, sa ku mne čím ďalej tým viac dostávali informácie typu tá a tá je tehotná, ta a tá saleziánka „dala dole“ habit a vydala sa, mali sme aj kňaza čo zrušil svoje kňazské povolanie a oženil sa. Boli sme totiž partia / ešte pred birmovkou / navštevujúca kostol spoločne, skladajúca sa z miništrantov, saleziánok, veľmi ortodoxne kresťansky založených báb alebo chalanov / mohli mať okolo 18 – 20. rokov /, u ktorých sa predpokladalo že sa z nich stanú mníšky, a samozrejme plus my čo sme sa pripravovali na birmovku. Najviac „náhodne“ tehotných / prípadne tých čo „náhodne“ splodili dieťa / vyšlo z tej kategórie ortodoxných..........A mne vtedy v podstate došlo, že zrejme je to tak ako sa vraví, vodu kážu, víno pijú a že počať dieťa bez manželstva a všeobecne sex bez manželstva až tak neznesiteľný a strašný hriech nebude keďže to všetci dotyční prežili.
Dnes chodím do kostola maximálne keď idem na svadbu a podobné udalosti. A či verím v Boha? Možno verím v nejakú vyššiu silu, ktorá to tu riadi / žeby osud? /, neriešim to príliš, ani to ako vznikol svet, ako sme vznikli my, je to zrejme neriešiteľná téma, žijem svoj život ako viem, svoje problémy beriem ako veci čo sa museli stať a prežívam, spolieham sa na seba a na silu ľudí čo sú okolo mňa, na ich podporu, oni mi pomáhajú v ťažkých chvíľach..............ale Boha ani nepopieram.............akurát, že mám partnera, vediem sexuálny život, užívam antikoncepciu / všetky tieto veci katolícka cirkev odmieta / a vôbec sa za to nehanbím ani nemám z toho výčitky svedomia..............akurát že ma vedia niekedy nekonečne vytočiť do nepríčetnosti tie neustále konzervatívnejšie podmienky „správne“ žijúceho kresťana........no nebudem to ďalej komentovať
