Neplač, nič nie je stratené. Pozri, vidíš sa v zrkadle? Si stále tu. Kto je to za Tebou? Sú tam dve osoby, Tvoj manžel a Tvoja dcérka. Miluješ ich a ony milujú Teba.
Ukradla si si pár chvíľ len pre seba a tak Ti život ukradol pár chvíľ s ním. Na chvíľu si zabudla na prvý vzájomný pohľad. Na to ako Ťa on hodnotil a Ty jeho. Zabudla si na prvý dotyk rúk? "Môžem Ťa chytiť za ruku?" opýtal sa Ťa vtedy. Áno, zabudla si, ale len na chvíľu. Kto Ti spieval do uška slová piesne známe len vám dvom? Kto Ťa skryl do náručia, keď na nebi zaburácal hrom? Kto stál pri Tebe, keď si nedokázala prestať plakať, keď Ťa zranil otec, matka? Zabudla si? Kto Ťa bránil, keď Ti toľkí ublížili, keď Ti ublížil "priateľ"? Kto Ťa nikdy nezradil?
Zabudla si? Naozaj si zabudla? Nie, to si si len kradla chvíle pre seba. Stále sú tu, obaja. Našťastie.
Pýtala si sa, čo to vlastne znamená milovať? Kto miluje? Ten, kto dokáže aj odpúšťať. Preto ste stále v tom zrkadle traja. Možno si si myslela, že vtedy zabúdal práve on. No bol to on, ktorý o Teba bojoval. Tak veľmi, až to vyrážalo dych. Miluje Ťa a si pre neho všetkým. Už si si to konečne uvedomila?
Áno, uvedomila som si. Môj manžel bojoval za mňa vždy. Vidím nás tam stáť všetkých troch. Ja, manžel Peter a dcérka Klárka. Objímame sa a usmievame sa. Klárka dala pusinku najprv ocinkovi a teraz aj mne. Je to úžasný pocit. Nádherný obrázok, navždy zaznamenaný v našej pamäti. Takmer som o to prišla.
Nie život, ale sama som sa okradla o chvíle s ním. Milujem ho. Milujem našu rodinu, náš život. Milujem našu nádhernú dcérku.
Čo nás čaká? Neviem, ale neviem sa toho dočkať. Hlavne, že to všetko má šancu byť.
Ďakujem. Ďakujem za zdravý rozum a čisté srdce. Ďakujem za prekážky otvárajúce oči. Ďakujem za život, za lásku, za zdravie. Ďakujem za všetko.
A komu ďakujem? No predsa JEMU.
