Ja asi tomu plne nerozumiem, ale ako môže furt a hlavne v dnešnej modernej spoločnosti stále niekomu vadiť, keď je niekto gay alebo lesbička. Toto nie je problém spoločnosti. Keď už, tak sa s tým hlavne vždy musia vysporiadať ľudia, ktorých sa to priamo týka, ich rodičia, starí rodičia, možno priatelia.
Akým spôsobom sa to dotýka politickej scény v základnom zmysle? Krajina, ktorá má od dnes za prezidenta gaya, neuznáva ich ľudské práva a ponižuje ich. Vysmieva sa ľuďom, ktorí nie sú hetero, znevažuje ich inteligenciu a právo byť rovnakou súčasťou spoločnosti, ako sú oni sami. To majú títo odsudzovatelia naozaj také vysoké sebavedomie, že si myslia, že len čo ich homosexuálne orientovaný človek zazrie, ihneď po nich “vyjde”? Alebo z čoho plynie ten strach? Sexuálna orientácia by mala byť možnosťou, nie trestom.
Úprimne si myslím, že homosexuáli to majú strašne ťažké. Nielenže sa boria životom s úplne rovnakými problémami, ako máme všetci. Či už prechádzajú ťažkých detstvom alebo zložitou pubertou, možno zdravotné problémy, finančné atď., k tomu všetkému vo väčšine prípadov nemôžu byť tým, kým sú. Nemôžu slobodne hovoriť o tom, čo milujú, aké sú ich vášne, voči komu, naša spoločnosť to nechápe a považuje to za zvrátené. Ako by ste sa cítili vy?
Keby Vás niekto kvôli farbe vlasov považoval sa úchyláka a človeka, ktorý nemá právo na lásku? Čo už nám načisto šibe? V histórii to bolo úplne bežné, že sa žena považovala za menej dôstojnú, ako nejaký dobytok a preto bolo ctihodnejšie “milovať sa” s koňom, ako so ženou. Verím tomu, že aj k tejto poslednej vete niekto s úsmevom pokyvká hlavou, že je to tak. S takými čitateľmi ale nejdem naozaj strácať čas, pretože presviedčaním, ani po dobrom, ani po zlom, ani s faktami v ruke ničoho nedosiahnem. Tak to je, na našom krásnom Slovensku. Bohužiaľ.
Do politiky sa nerozumiem, ale vidím, že je to nejak podobne. Sme rôzni a naša rôznota a hlavne sloboda vyjadrovania nedospela k rozvíjaniu poznatkov a kreativite, ale k otvorenosti osočovať a spochybňovať každé odvetvie v spoločnosti. Či už ide o medicínu, vedu, výchovu, vzdelanie. Máme pocit, že sme vo všetkom lepší, ako tí odborníci, ktorí to študovali a venovali sa odboru celý život.
Spochybňujete zakaždým aj automechanika, ktorý Vám povie, že treba vymeniť brdzové platničky? Asi nie. Prečo? Prečo sa s ním nehádate, nepíšete na FB a do diskusií, že doslova viete, že nemá pravdu, lebo ste čítali na internete a pozerali jednu internetovú diskusiu a tam hovorili, že predsa brzdové platničky neexistujú.
Je veľká škoda, že človek hľadá informácie „A“, ale už nehľadá tie opačné zo súdka „B“. Je pravda, že človek pátra po “svojej” pravde, po svojom presvedčení, no neuvedomuje si, že je to tak na internete nastavené algoritmom a že vám naďalej budú podsúvané prevažne informácie, ktoré ste už vyhľadávali a nie také, ktoré by vaše obzory mohli rozšíriť, nedajbože im protirečiť.
Takže ako je to s tými gaymi? Osobne som si tiež myslela, ako mladá, blbá, že je to taká kus u niektorých indivíduí, móda. Dočasná záležitosť. A asi aj u niektorých bola. Noačo. Aby zapadli, aby boli zaujímaví. A nerobili sme to všetci, len tak trochu inak? Napríklad ja som bola veľká punkerka asi v 15-tich. Zachuchvalcované oranžové vlasy, všade zicherky, na čierno namaľované oči, čierno-červený sveter Kurta Cobaina, rovnako ako mikiny obrátené naopak. A komu to vadilo? Nikomu natoľko, že by ma znehodnocoval ako človeka. Áno, bolo pár ľudí, ktorí si mysleli, že musím byť aj feťáčka a možno zlá v škole….Čo sú to za hlúpe asociácie. Za to, že to bolo vtedy cool, páčila sa mi tá hudba, štýl života, mala som tam kamošov s podobným hudobným vkusom a vtedajším životným štýlom ešte neznamená, že platia všetky tie ostatné veci, ktoré si niekto sám vydedukuje. Prešlo ma to. Jednoducho to bola u mňa fáza a rovnako sa takí tí tvrdí punkeri mohli na mňa hnevať, že čo sa im hrabem do života a že som na smiech, no nerobili to. Nebola som horšia, lepšia, bola som sama sebou, v daný moment, ako som to cítila a cítila som sa perfektne.
Prečo niekomu nie je jasné, že homosexuálom sa človek narodí, nie je to žiadna deviácia, ani genetická mutácia? Že je to prirodzené a vždy bolo, rovnako aj v zvieracej ríši. Kvôli tomu iste nevyhynieme. Ak máme pre niečo vyhynúť, tak je to ľudská hlúposť, ktorá šíri nenávisť, násilie, nevraživosť a vojny. Prečo nie je odsúdeniahodné a až trestné, keď niekto tvrdí, že je to choroba?
Prečo v dnešnej spoločnosti sme všetci odborníkmi na homosexualitu a toľko sa jej bojíme?
Asi preto, že proste niektorí ľudia sa k tomu vyjadrujú, priznávajú a nahlas o tom hovoria. O streľbe v Teplárni sa hovorilo, že jasné, veď to boli gayovia, že je to vlastne akoby OK. Hrozné!!! Boli to predovšetkým mladí ľudia, ktorí mali svoje sny, vzdelanie, priateľov a rodinu. A spoločnosť ich zadefinovala len, ako gayov. Odsúdeniahodné. Tak trápne, tak konzervatívne, tak slovenské.
Keď som mala teda svoje punkerske obdobie, bola veľká nevraživosť medzi punkermi a skinheadmi (ako sme ich vtedy volali). Časté fyzické potýčky často končili krvou a strachom. A vtedy, kebyže mi nejakého zbitého kamaráta nazve niekto “len punkerom” …
Určite nechcem znevažovať gayov a lesbičky. Už vôbec to, že o nich píšem, ako o úplne rovnocenných členoch spoločnosti mi príde zvrátené, pretože bez ohľadu na vašu akúkoľvek príslušnosť, ste rovnocenným členom spoločnosti. O tom, čo ste za človeka hovorí vaše srdce, vaše skutky, myšlienky…
Načo nám budú heterosexuáli, pokiaľ budú strieľať homosexuálov. Je ten heterosexuál teda lepším človekom? Lebo je orientovaný na opačné pohlavie? Tam je to merítko? Tam sú tie hodnoty, cnosť a ľudskosť?
Verím, že homosexuáli túžia po láske, túžia po rodine, po deťoch. U žien je to jednoduchšie. Predsa len, teoreticky by stačilo zájsť do baru a nechať sa “oplodniť”. No muži…túto možnosť nemajú.
Môžu túžiť po rodine, no naša spoločnosť im to odopreje. Pretože nie oni, ale spoločnosť na tento krok nie je pripravená.
Nejdem písať, že podporujem gayov a lesbičky, pretože nebudem písať, že podporujem ľudí, ktorý majú radi Nirvanu, Ja ich nemusím podporovať, nikto to odo mňa nechce. Sú prirodzene rovnakými členmi spoločnosti ako ja a vy. Či sa vám to páči alebo nie.
