Je zvláštne, čo všetko dokáže zhoda okolností. V sezóne 2003-2004 (áno, tej poslednej, čo sa odohrala), sa víťazom Stanley Cupu stala Tampa Bay. A práve v tomto klube chytal Nikolaj Khabibulin. Ten je síce Rus a nie Bielorus, ale keďže pochádza z Jekaterinburgu, má to na dovolenku trošku od ruky a leto často trávi v Bielorusku, odkiaľ má manželku. Vďaka všetkým týmto okolnostiam som sa šiel jedného pekného slnečného dňa pozrieť na víťaznú trofej vystavenú pred zimným štadiónom v Minsku. Musím povedať, že som bol mierne sklamaný z toho, aký je ten pohár dotlčený. Americkí ochrankári asi nie sú nič moc, možno by ich mali vymeniť tí bieloruskí, prezidentskí.
Októbrové námestie (Октябрьская площадь alebo Кастрычнiцкая плошча)
Hlavný záchytným bodom v Minsku, ale aj v celom Bielorusku je Októbrové námestie (leží na Triede Nezávislosti). Na ňom sa nachádza Palác republiky ale aj takzvaný „Nulový bod“ (Нулевой километр) – tu kilometrovo začínajú všetky cesty a cestičky. Priamo oproti tomuto námestiu je Centrálna záhrada, ktorá je vyhlásená za ukážku záhradnej architektúry. Počas horúcich letných dní je príjemné posedieť si v tieni stromov a jediným problémom, ktorý sa môže vyskytnúť (a aj sa vyskytol) sú kŕdle havranov neustále prelietajúce nad hlavami a ich občasný zásah z výšky. Zmrzlinu odporúčam jesť pod slnečníkom.
Za záhradou sa nachádza Rezidencia prezidenta, ktorú si môžete odfotiť iba v čase, keď je prezident mimo budovy. To som zistil veľmi rýchlo a bez dlhého vysvetľovania hneď potom, ako som vytiahol fotoaparát a behom dvoch sekúnd už boli pri mne traja chlapíci. Ale musím uznať, že dovtedy som si ich ani nevšimol, a že sa ku mne správali milo (bystrejší z vás už asi pochopili, že fotografia nebude).
V tejto časti mesta je taktiež umiestnený výstavný tank na vysokom podstavci a ak by bol pootočený o pár stupňov, jeho hlaveň by smerovala priamo na Prezidentský palác. Symbolika sa však nekoná...
Leninova ulica (Улица Ленина)
Táto ulica, len neďaleko od Októbrového námestia, je komplet celá vynovená, fontánky, lavičky, McDonald’s... Na podvečer sa na nej stretávajú mladí ľudia, posedávajú, sŕkajú kolu alebo popíjajú fľaškové pivo. Nie je nič zvláštne stretnúť mladé slečny, oblečené podľa najnovšej módy, ako sa promenádujú s „lahváčmi“ v ruke. Vzniká tým zvláštna zmes prehnanej štýlovosti a sedliačiny. Celý kolorit ulice dokresľujú bezdomovci, ktorí putujú od lavičky k lavičke a s otázkou: „Бутылочку можно взять?“ (Je možné zobrať fľaštičku?) zbierajú prázdne fľašky od piva.
Pamätník Minsk – hrdinské mesto (Монумент Минск город-герой)
Bohužiaľ sa mi nepodarilo zistiť, aký je vysoký, bol však postavený v roku 1985 a práve z tohto miesta Lukašenko pravidelne sleduje vojenské prehliadky. Aj tá posledná, pri príležitosti osláv 60. výročia Víťazstva nad fašizmom, sa konala práve tu.
Rady sem zavítajú aj novomanželské páry, aby pod pamätník položili kytice kvetov, a práve tohto zvyku využívajú miestni mladíci. Čakajú s cvičenými holubmi v klietke a za menší úplatok prepožičajú svojich miláčikov na pózovanie s nevestou a ženíchom. Na záver pár spoločne vypustí jedného holuba, snáď na znak slobody, ktorá je tu nedostatkovým tovarom, ale o ktorej každý tajne, v kútiku duše, sníva...
