Juraj Vanko
Ad: Braňo je vlasatý primitív...
Táto ICQ konverzácia vznikla spontánne po prečítaní si článku, s kamošom, ktorý mi poslal link na tento článok. Odporúčam pre milovníkov sprisahaneckých teórií...
nie som grafoman, a preto aj články budú pribúdať pomalšie ako u iných blogerov.v diskusii: Juraj 5. Zoznam autorových rubrík: Bielorusko, ČR, SR, Rubrika
Táto ICQ konverzácia vznikla spontánne po prečítaní si článku, s kamošom, ktorý mi poslal link na tento článok. Odporúčam pre milovníkov sprisahaneckých teórií...
Každý, kto už si pochodil zopár autosalónov či iných výstav vie, že samotná akcia nie je iba o tom, čomu je oficiálne venovaná. Výnimkou nebol ani tohtoročný autosalón v Bratislave a samotný návštevníci a ich záujem to potvrdil. Mal som dosť času ich pozorovať a preto môžem bez akýchkoľvek výčitiek rozdeliť návštevníkov (aspoň mužských) na 3 skupiny:
Kúpiť či nekúpiť si televízor Viera od Panasonicu? Sľubuje nám zobrazenie neuveriteľných 8,6 miliárd farieb, ktoré aj tak neuvidíme.
Stalo sa to 22. marca 1943 – fašisti nahnali všetkých obyvateľov dedinky Chatyň do najväčšej budovy – šopy, nakládli okolo nej seno, poliali benzínom a zapálili. Každý kto sa pokúsil utiecť bol zastrelený. 149 ľudí bolo upálených zaživa, z toho 75 detí. Dnes na tomto mieste stojí pamätník tejto tragédie a všetkých ľudí, ktorí prišli o život podobným spôsobom.
Marketingové komunikácie a vôbec komerčná reklama nie je v Bielorusku ani zďaleka tak rozvinutá ako u nás. Aj preto je v najviditeľnejšej časti komunikácie – televíznej reklame dostatok voľného miesta (a financií od vlády) na sociálne kampane (samozrejme, väčšinu tvorí reklama na bežný spotrebný tovar, ale objavujú sa i spoty na kombajny, traktory a iné poľnohospodárske stroje). Pre predstavu, čo práve beží, ponúkam zopár z nich.
Pred dvoma rokmi som strávil leto v Kalifornii, kde som spoznal ľudí z rôznych kútov sveta. Na konci spoločného pobytu sme si povedali „good bye“, možno sa ešte niekedy uvidíme a odcestovali každý iným smerom. Dúfam, že sa raz opäť uvidíme - fráza, ktorej nikto príliš neveril. A predsa. V Minsku som sa tento rok stretol s dievčaťom zo Sankt Peterburgu, ktoré so mnou pracovalo v USA.
Keď som sa vo včerajšom vydaní SME dočítal o účasti Róberta Fica na recepcii bieloruskej ambasády, oblial ma studený pot (to, že sa na recepcii zúčastnili aj poslanci KSS by ma až tak neprekvapilo, nakoniec, diktatúra im bola vždy blízka). Zvláštne však je Ficove tvrdenie, že svojou prítomnosťou nechcel vyslať žiaden politický signál. Recepcia bola pri príležitosti oslavy Dňa nezávislosti Bieloruskej republiky.
Minulý týždeň som strávil v spoločnosti skupiny Izraelčanov. Boli v nej zastúpení rôzni ľudia – od najznámejšieho rozhlasového hlásateľa a moderátora rôznych akcií, cez ženu, ktorá má fotku s Elvisom až po generálneho riaditeľa The New Jerusalem Foundetion. Za tých pár dní som sa o Izraeli a živote v ňom dozvedel viacero zaujímavostí, nielen z rozprávania.
Nedávno som na stránke http://prop.sk našiel článok, ktorý sa zaoberal IX. Slovanským zjazdom. Ten sa tento rok konal v Minsku, Bielorusko. Článok bol prevzatý z www.sho.szm.sk, stránky Slovenského hnutia obrody (SHO), ktoré malo na zjazde svojich delegátov. Zjazd bol schválne naplánovaný na 1.-3. júla, nakoľko 3. júla sa v Bielorusku oslavuje Deň nezávislosti. Poznáte lepšiu príležitosť ako prezentovať krásu, slobodu a nezávislosť tejto krajiny cudzincom? Smutné je, že delegáti SHO na to skočili...
Nedávno som navštívil lekáreň, aby som urobil „nákup“ pred odchodom do zahraničia. Tesne predo mnou vstúpil starší pán, dalo by sa povedať, že deduško, ktorý práve dofajčil svoju cigaretku a krabičku „položil“ na kraj preplneného smetného koša. Zamieril k okienku „bez receptu“ a začal si pýtať: „Prosím vás, jednu octanovú masť, lipový čaj... a v televízii som videl reklamu na nejaké náplasti proti fajčeniu. Len neviem, ako to funguje...“
V minulom článku bolo zopár fotiek zaujímavých miest v Minsku, dnes ponúkam druhý diel. V čase uverejnenia článku budem pravdepodobne pár kilometrov za Poľsko – Bieloruskými hranicami. Verím, že všetko bude v poriadku, a že budem môcť napísať o ďalších zaujímavostiach z Lukašenkovho kráľovstva.
Sedím na húpačke zavesenej na starej lipe. Napravo odo mňa je neveľké jazero, číre a nehybné ako sklo. Celý priestor je obkolesený nízkymi, oblými kopcami, slnko je vysoko a nikde ani mráčika. Schádzam z húpačky, bosými nohami sa dotýkam sýtozelenej trávy a mäty, ktorou sú lúka i kopce posiate. Jej vôňa sa rozlieva všade navôkol. Pomaličky vystupujem z tieňa košatej lipy a spoznávam svoj obrys. Kúsok nad jazerom si líham do trávy, vôňa je výraznejšia ako doteraz a ja prestávam vnímať čokoľvek iné. Je mi fajn...
Prednedávnom sa v Zlíne uskutočnil prvý ročník takmer vedeckej konferencie pod názvom Den dickuvstání. Duchovným otcom celého projektu je Charles Dickens, ktorému sa podarilo nadchnúť aj svojho kolegu, súčasníka Hermana Melvilla. Ten sa mu odvďačil dielom Moby-Dick.
Okolo Bieloruska je v poslednom čase trošku rušnejšie ako zvyčajne. Taká menšia diplomatická a výzvedná prestrelka. V článku sa však nebudem venovať tejto horúcej téme, práve naopak, bude to niečo odpočinkové. Malá prehliadka námestí, ulíc, kostolov a zaujímavých miest v Minsku - a ich fotky.
Teším sa na dobu, kedy budem žiť v určitom stereotype. Vysokoškolský život bude minulosťou. Budem mať prácu, s ktorou budem spokojný a priateľku, s ktorou to budem myslieť vážne. Už nebude žiaden rozhodený harmonogram, kedy každý deň vyzerá inak a ja ešte ráno netuším ako. Budem zarábať dosť na pohodlné prežívanie, do života si zavediem rutinu. Bude tam rodina, práca, šport aj zábava. Nebudem na nikom a od nikoho závislý.
Na gymnáziu som chodil do triedy so špecializáciou na matematiku, fyziku a informatiku a ako väčšina chalanov som mierne ignoroval predmety ako biológia, geografia či dejepis. V našej začiatočníckej skupine sa k nim pridala aj nemčina. Nebolo to spôsobené zlou profesorkou (pozdravujem Moniku), ale nejakým prirodzeným odporom k tomuto jazyku.
Skúškové obdobie už pomaly každému liezlo na nervy, potrebovali sme vypadnúť z koleje, opustiť tú stoku a zatuchlé miesto a ísť sa trochu odreagovať. Behom chvíľky bol zorganizovaný turnaj v karambole v neďalekej krčmičke. Nakreslil sa pavúk a pravidlá boli jasne dané – porazený kupuje víťazovi panáka niečoho tvrdého.
Na čo sa pripraviť pri cestovaní do Bieloruska? V posledných dňoch som dostal zopár mailov s takouto či podobnou otázkou. Tu sú teda v skratke moje skromné skúsenosti...
Občas si zájdem do kostola - dobre sa tam rozmýšľa, nikto vás neruší. Párkrát sa mi dokonca stalo, že som si z úst farára v kázni vypočul riešenie môjho problému, ktoré som predtým nemohol nájsť. Niekedy kázeň nepočúvam. Nepočúvanie je u mňa stále častejšie. Nesúhlasím s ňou. Nebudem však písať o cirkvi a Bohu, len o jednej situácii, o malom kamienku, ktorý spoluvytvára mozaiku.
Cestovanie po Bielorusku môže často pripraviť nejednu „zvláštnosť“. Aj keď je to krajina európska, presun v nej má občas takmer exotický nádych.