nie som grafoman, a preto aj články budú pribúdať pomalšie ako u iných blogerov.v diskusii: Juraj 5. Zoznam autorových rubrík: Bielorusko, ČR, SR, Rubrika
Stalo sa to 22. marca 1943 – fašisti nahnali všetkých obyvateľov dedinky Chatyň do najväčšej budovy – šopy, nakládli okolo nej seno, poliali benzínom a zapálili. Každý kto sa pokúsil utiecť bol zastrelený. 149 ľudí bolo upálených zaživa, z toho 75 detí. Dnes na tomto mieste stojí pamätník tejto tragédie a všetkých ľudí, ktorí prišli o život podobným spôsobom.
Marketingové komunikácie a vôbec komerčná reklama nie je v Bielorusku ani zďaleka tak rozvinutá ako u nás. Aj preto je v najviditeľnejšej časti komunikácie – televíznej reklame dostatok voľného miesta (a financií od vlády) na sociálne kampane (samozrejme, väčšinu tvorí reklama na bežný spotrebný tovar, ale objavujú sa i spoty na kombajny, traktory a iné poľnohospodárske stroje). Pre predstavu, čo práve beží, ponúkam zopár z nich.
Pred dvoma rokmi som strávil leto v Kalifornii, kde som spoznal ľudí z rôznych kútov sveta. Na konci spoločného pobytu sme si povedali „good bye“, možno sa ešte niekedy uvidíme a odcestovali každý iným smerom. Dúfam, že sa raz opäť uvidíme - fráza, ktorej nikto príliš neveril. A predsa. V Minsku som sa tento rok stretol s dievčaťom zo Sankt Peterburgu, ktoré so mnou pracovalo v USA.
Keď som sa vo včerajšom vydaní SME dočítal o účasti Róberta Fica na recepcii bieloruskej ambasády, oblial ma studený pot (to, že sa na recepcii zúčastnili aj poslanci KSS by ma až tak neprekvapilo, nakoniec, diktatúra im bola vždy blízka). Zvláštne však je Ficove tvrdenie, že svojou prítomnosťou nechcel vyslať žiaden politický signál. Recepcia bola pri príležitosti oslavy Dňa nezávislosti Bieloruskej republiky.
Nedávno som na stránke http://prop.sk našiel článok, ktorý sa zaoberal IX. Slovanským zjazdom. Ten sa tento rok konal v Minsku, Bielorusko. Článok bol prevzatý z www.sho.szm.sk, stránky Slovenského hnutia obrody (SHO), ktoré malo na zjazde svojich delegátov. Zjazd bol schválne naplánovaný na 1.-3. júla, nakoľko 3. júla sa v Bielorusku oslavuje Deň nezávislosti. Poznáte lepšiu príležitosť ako prezentovať krásu, slobodu a nezávislosť tejto krajiny cudzincom? Smutné je, že delegáti SHO na to skočili...
V minulom článku bolo zopár fotiek zaujímavých miest v Minsku, dnes ponúkam druhý diel. V čase uverejnenia článku budem pravdepodobne pár kilometrov za Poľsko – Bieloruskými hranicami. Verím, že všetko bude v poriadku, a že budem môcť napísať o ďalších zaujímavostiach z Lukašenkovho kráľovstva.
Okolo Bieloruska je v poslednom čase trošku rušnejšie ako zvyčajne. Taká menšia diplomatická a výzvedná prestrelka. V článku sa však nebudem venovať tejto horúcej téme, práve naopak, bude to niečo odpočinkové. Malá prehliadka námestí, ulíc, kostolov a zaujímavých miest v Minsku - a ich fotky.
Na čo sa pripraviť pri cestovaní do Bieloruska? V posledných dňoch som dostal zopár mailov s takouto či podobnou otázkou. Tu sú teda v skratke moje skromné skúsenosti...
Cestovanie po Bielorusku môže často pripraviť nejednu „zvláštnosť“. Aj keď je to krajina európska, presun v nej má občas takmer exotický nádych.
Najväčší festival v Bielorusku – Slovanský jarmok vo Vitebsku ( ) – sa koná každé leto. Nie je to však festival typu Pohoda, je iný. Hlavná, hudobná časť, sa odohráva vo veľkom amfiteátri, na jedinom pódiu, ľudia sedia v hľadisku. Lepšie ako nič...
Ako som spomenul vo svojom minulom príspevku, diktátori majú divné nápady. Súťaž poľnohospodári vs. športovci však ani zďaleka nie je tým najčudnejším.
Celé leto som strávil v Bielorusku. Keďže si totalitné časy v bývalom Československu nepamätám, šiel som si tam zažiť diktatúru na vlastnej koži.
