Magistra vyložila na pult masť, čaj a náplasti od dvoch rôznych výrobcov. Potom začala vysvetľovať, ako sa majú používať:
„Sú tri stupne náplastí, podľa toho, koľko nikotínu uvoľňujú. Začnete tými najsilnejšími, potom prejdete na stredné a na záver na tie najslabšie. Z jedného stupňa na druhý sa prechádza zvyčajne po dvoch týždňoch, ale záleží aj jednotlivo, aké je nutkanie zapáliť si, aký silný ste fajčiar.“
Dedko si chvíľu obzeral krabičky, akoby na nich niečo hľadal. Po malom váhaní sa spýtal:
„A jedno balenie je na koľko dní?“
„Na sedem, na jeden týždeň,“ dostal rýchlu odpoveď.
„A koľko to stojí?“
„Záleží od výrobcu, ale u oboch okolo 600 korún.“
Bolo vidieť, že deduško ešte stále tápa. Odkašlal si mierne tuberkulóznym spôsobom, zachroptel, a skúsil:
„Takže, keď sú tri stupne a každý trvá dva týždne,“
„3600 korún. Približne,“ skočila mu do reči predavačka.
„No, veď ja zase až toľko nefajčím. Zoberiem si len tú masť a čaj.“
Vyšiel von z lekárne, z koša si vzal svoje „zahodené“ cigarety a ešte predtým, ako stihol zmiznúť z dohľadu, odpálil ďalší klinček.
