Je možné, aby predseda najsilnejšej opozičnej strany a poslanec parlamentu nevysielal politické signály svojou (ne)účasťou na recepcii organizovanou akoukoľvek ambasádou? Ja si myslím, že nie. A dvakrát to platí pri „problematických“ krajinách. Účasť = podpora. V tomto prípade podpora súčasného Bieloruska, a teda Lukašenka so všetkým čo k nemu patrí - od utláčania opozície, cez cenzúru médií až po megalomanské projekty. Pretože štát je on. V tej malej krajine na východ od Poľska je najmocnejší. Možno práve to zapôsobilo na Fica ako magnet. Aj on chce byť taký, ibaže na juh od Poľska.
Obaja majú dokonca veľmi podobné vystupovanie na verejnosti a pri prejavoch, veľké plány a univerzálne riešenia na čokoľvek. A ohúriť ľudí, to im ide perfektne. Jeden behá po obchodných domoch v susedných štátoch, druhý sa fotí s najlepším kombajnistom družstva. Sú takí blízki bežným ľuďom, takí vynaliezaví ako sa k nim dostať. Potrebujú ich, aby si mohli splniť svoj detský sen všetkým ukázať, že oni sú tí, ktorí všetko vedia a všetko robia bezchybne. Bohužiaľ, je tomu tak iba z ich pohľadu.
Aby toho nebolo málo, podľa novín Smeru Slovenský rozhľad je Bielorusko a jeho transformácie možnou ukážkou tretej cesty. Tej tretej cesty, ktorú hľadá aj Smer. Keď Fico dával za vzor Švédsko, mnohí sa nad tým len pousmiali, ale inšpirovať sa Bieloruskom, to už je do plaču. Po pár mesiacoch života tam by sa určite každý Slovák s radosťou vracal späť do svojej, dnes už kapitalistickej a hlavne slobodnej, krajiny.
