Som smutný. Môj karmarát Karmil Karmárik mi dnes povedal, že je potrebná nejaká karma. Ak sa o ňu človek nezaujíma, je karmikadze a nastáva pre neho karmageddon. Koniec.
To však nie je jediná zlá správa. Lekár ma vyšetril a podľa výsledkov mám žlčníkové karmene. Prevezú ma na Karmáre, kde ma budú operovať. A mraky sa zatiahli. Sedím tu teda vo svojom kresle, papučiach od Karmaniho, počúvam starý karmofón – Carmen je skutočne skvelá. Pojedám chlieb s karmazánom, v ruke držím karmisblok (karmisblog ?) – píšem si, čo ma čaká. V očiach mám slzy a karminky.
Jediné, čo ma dnes teší je, že priateľka nemá kármy, tak budeme večer robiť tie smiešne pohyby, pocvičíme niečo podľa Karmasútry a pôjdeme spať.
Karmy pre dnešok stačilo. Karme diem...