V auguste rozhodol Najvyšší súd, že Tipos musí zaplatiť českému miliardárovi Radovanovi Vítkovi stanovenú sumu. Tipos, národná lotériová spoločnosť, však nemal na to, aby zaplatil stanovenú sumu. A tak sa ministerstvo financií, ktoré je jediným akcionárom Tiposu, rozhodlo, že pomôže Tiposu.
Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu malo byť konečné. Teda rozhodnutie, voči ktorému sa nedá odvolať a je vykonateľné. Ale štát sa rozhodol riešiť túto situáciu veľmi "originálne". V skrátenom legislatívnom konaní, ani nie za 48 hodín, schválila Národná rada SR novelu Občianského súdneho poriadku, ktorá umožňuje generálnemu prokurátorovi požiadať o okamžitý odklad vykonateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
Platí veta, že štát má plniť svoje záväzky a neplatiť za nič viac, nežje nutné. Ale kvôli tomu, že prehrá spor, kde má platiť veľkú sumu, sa mení zákon, to sa mi nepáči. Ako občan sa môžem začať báť, že keď vláde bude zas "horieť pod zadkom", tak nám vyrubí nejaké clo, daň alebo zmení zákon a použije pritom argument, že "hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľnýnásledok".
Kde je záruka, že to štát neurobí znovu, a pri menšej sume? Čo, keď si povie štát, že sa mu nechce zaplatiť v nejakom xyz spore sumu 1 mil. eur, keď prehrá ďalší súdny spor? Kde je tá hranica?
