Pokiaľ našim kritériom pre hodnotenie ceny daru bude objem poskytnutých finančných prostriedkov, tak dar chudobnej vdovy je len kvapkou v mori ostatných finančných darov. Oveľa viac dali ostatní ako ona. Pokiaľ budeme brať ako kritérium koľko darcu stálo jeho darovovanie, tak v tomto kritériu vyhráva vdova, lebo ostaní dávali zo svojho prebytky, ale ona dala všetok svoj majetok.
Ostatní dali len to mali zo zvyšku. Ako nejakú položku na zozname organizácií, ktoré chceme podporiť alebo splnenie si stanovenie povinnosti. Ani o halier viac. Vdova tak však nerozmýšľa. Dáva to,čo má. Navonok to nebol rozdiel. Všetci urobili rovnaký úkon a vhodili svoje peniaze do pokladnice. To, čo ich odlišuje je, akú finančnú stratu pre nich prestavoval tento dar.
O dôvodoch a motiváciach, prečo to urobila vdova a prečo nie aj ostatní, sa môžeme len dohadovať. A preto aj keď obidvaja robia tú istú vec, nemusia mať rovnaké pohnútky a úmysly. Pokiaľ to sám človek neprezradí, čo ho motivovalo ku uskutočneniu, tak to nevieme. Preto posudzovať ľudí len na základe ich konania, je podobné ako poznať jednu stranu rovnice, pričom tá druhá rovnice je v rúkach konkrétneho človeka, či ju odkryje aj na verejnosti. Preto pri posudzovaní činov ľudí, buďme opatrní.
