K nasledovaniu Ježiša sa človek nemôže sám rozhodnúť. Nie je to ponuka, ktorú vytvára alebo dáva človek človekovi. Nie je to výsledkom alebo doplnením nejakého dlhodobého úsilia, ale je to vykročenie do novej dimenzie života, ktorého náplňou bude poslúchanie Božieho Syna. Už nič nebude tak, ako bolo predtým.
Keď Ježiš zavolá, tak učeník ho má nasledovať. Slobodne sa rozhodnúť pre neho a vydať sa na cestu, ktorú ukáže. Na tejto ceste človek nebude sám, lebo vytvorí spoločenstvo s ním. Cieľom celého snaženia je vstúpiť do novej etapy života. Už prvý krok delí toho, ktorý nasleduje, od toho, ktorý to nepočúvol. Tento prvý krok je kvantitatívne úplne iný než všetky ostatné. Na základe neho vzniká nový stav a príslušnosť človeka. Pre Bonhoeffera možnosť zostať na jednom mieste a nasledovať ho sa vzájomne vylučuje.
Pri svojej analýze vzťahu medzi poslušnosťou a vierou vychádza z dvoch viet, ktoré pre neho rovnako platné a pravdivé. Len veriaci poslúcha – len poslušný verí. Viera žije z poslušnosti a zároveň je poslušnosť predpokladom viery. Tým, že poslúcham, tím sa zároveň učím poslušnosti. Najprv musí človek urobiť krok poslušnosti, aby mohol dôjsť k viere. Veriť pre neho znamená vydať sa na cestu nasledovania. Pokiaľ veríš v Ježiša Krista, tak máš vykročiť z miesta a nestáť na starom mieste. Opustiť svoj kryt, ktorý si predtým vybudoval. Spoľahnúť sa na slovo toho, ktorý ho dáva.
Výzva k nasledovaniu je spojená so zvesťou o ukrižovanom Kristovi. Zobrať svoj kríž a nasledovať ho. Každý kríž je jedinečný a obsahuje rôznu mieru utrpenie a nepochopenia zo strany okolitého sveta. Aby človek mohol nazývať jeho nasledovníkom, musí zobrať na seba svoj kríž, vydať svoj život.
Pre Bonhoeffera sa nasledovanie začína na základe výzvy, ktorú dáva Ježiš Kristus. Táto výzva je spojená s jeho životom a smrťou na kríži. Keď človek dostane výzvu, tak ju má nasledovať a zobrať svoj kríž. Neviazať sa na tento svet, ale na Krista.
Literatúra:
Bonhoeffer, D.: Následování. Výklad Kázání na hoře, Praha : Kalich, 1962
