Táto debata sa vracia stále a stále. Riešila sa v 90. rokoch za Mečiara a bude sa aj teraz riešiť. Veď čo, nemáme nič iné práce. Veď globálna finančná kríza, spomaľovanie rastu HDP je problém, ktorý majú riešiť tí druhí. Táto debata mi pripadá krajne neracionálne v podaní politikov a hlavne nič dobré z toho nebude. Len nové rany a bolesti. A keď určitým politikom/politickým stranám klesnú preferencie, tak to bude späť.
Môj subjektívny pocit, že to "vybavovanie si účtov" za maďarizáciu v druhej polovici 19. storočia a v prvej tretine 20.storočia. Áno, 19. storočia a začiatka 20. storočia. Určitým politikom nedošlo, že máme 21. storočie. S jeho výzvami a problémami (napr. globalizácia, vzťah k životnému prostrediu a pod).
Trianonská dohoda stanovila, že na území vtedajšej Československej republiky bude žiť takmer jeden milión Maďarov. A z národa, ktorý nemohol byť vyučovaný vo svojom materinskom jazyku sa stal národ, ktorý mal určiť, ako sa bude používať maďarčina na úradoch, v školách. A prebral veľa chýb a omylov. A niekedy neprejavil veľkorysosť, aj keď ho to nič nestálo.
Riešením by bolo, kedy si rozbrali na starosť vedci a oni by nám povedali, ako to bolo, ako to vnímal vtedajší pospolitý národ, ako sa s tým vyrovnával. A ako to na to reagovali ďalšie generácie. A ako to vníma súčasná generácia. Úloha pre historikov, politológov, etnografoch a pod.
Spolužitie s národnostnou menšinou nie je jednoduché. Treba mať len trpezlivosť na obidvoch stranách a vôľu riešiť prípadne problémy na obidvoch stranách. Hlupáci budú stále a hejslováci a hejmaďari tiež. Aj ľudí, ktorí budú chcieť presadzovať svoje videnie veci silou a agresivitou.
Hlavné je diskutovať a rozprávať sa spolu o dejinách, o tom, že môžeme mať rozdielny pohľad na rôzne veci a dejinné údalosti, napr. na Trianonskú zmluvu. Pre Slovákov znamená Trianon definovanie hraníc s Maďarskom a pre Maďarov, že z jedného milióna Maďarov sa stala národnostná menšina v inom štáte.
Dejiny strednej Európy sú komplikované a rozprávajú príbehy o národe, ktorý sa stal vládnucim národom vo svojom štáte a o časti obyvateľstva, ktoré sa stalo národnostnou menšinou v cudzom štáte. O tom, ako obidve strany sa s tým vyrovnávali. Aké podrazy a problémy si vymysleli na truc. Ale aj o radostiach. Ale sú to naše dejiny a používajme ich správne, aby sme chyby našich predkov neopakovali.
