"Honestly. If you can't look after your volcano you shouldn't be allowed to keep one." To su slová Thomasa Mercera, Brita ktorého let z Ríma bol zrušený kvoli vulkanickému oblaku, ktorý si to ženie cez Európu a už dorazil aj na Slovensko. Keď som si dnes prečital jeho tweet, spomenul som si na jednu pasáž z Malého princa:
Keď Rafael Rafaj otvorí ústa tak to fakt stojí zato...
Slota a Malíková včera pokračovali vo volebnej kampani. Verejne sa ospravedlnili srbskému veľvyslancovi za to, že Slovensko v roku 1999 umožnilo prelet lietadiel NATO, ktoré bombardovali bývalú Juhosláviu, nad svojím územím. Je zaujímavé, že tak neorobili v roku 2009, keď tomu bolo presne desať rokov. Vtedy na to akosi pozabudli a spomenuli si práve vo volebnom roku. Napriek tomu, že Belehrad si ospravedlenie zaslúži, z ích úst to znie falošne.
Ak sa Slotova SNS a Mečirove HZDS dostanú do parlamentu, a zostavia s Ficom vládu na ďaľšie štyri roky, mohol by prosím posledný triezvy človek, ktorý opustí Slovensko zhasnúť svetlo.
Po dvoch rokoch vládnutia Smeru je viac ako jasné že ľavica na Slovensku je (a už pekne dlho) mŕtva. A obrázky ministra financií slniaceho sa na jachte patriacej JT sú len poslednými klincami do rakvy.
„Sú to svine“, tak znela odpoveď mojej bývalej spolužiačky zo strednej keď som sa pýtal na jej skúšky. Samozrejme že myslela učiteľov, presnejšie profesorov a ešte konkrétnejšie tých vysokoškolských. Ja osobne s nimi veľa skúseností nemám, keďže študujem na univerzite v zahraničí. Predstavu o tom ako vyzerá život vysokoškoláka na Slovensku si vytáram na základe rozprávania ľudí ktorý to zažívajú na vlastnej koži. Ich skúsenosti sú si veľmi podobné; slovník sa mení ale podstata ostáva.
