Patrícia Holíková v druhej časti rozhovoru i o tom, čo ju doma irituje, o jej podnikaní, zatvorených dverách či "upratovaní" ľudí s ideálmi...
Na rodnej hrude.
Na základe nápadov v Kolumbii si sa vrátila na Slovensko a založila prekladateľské štúdio.
Áno.
Skúsim hádať. Asi to nebolo úplne jednoduché…
Myslela som si, že to bude jednoduchšie. Vieš, slovenskí expati (poznámka autorky – ľudia žijúci v zahraničí) možno tiež niekedy vystupujú z pozície nadradenosti. Ako sa hovorí, každá minca má dve strany. Domnievam sa však, že je dôležité urobiť aj určitý myšlienkový posun. Nepozerať sa na expatov ako na nepriateľov. Zabúdame, že významní Slováci a Slovenky z našej histórie tiež často nejakú dobu žili v zahraničí. Bola to pre nich dôležitá skúsenosť, ktorá ich významne posunula a dopomohla k ich úspechu. Podľa mňa, takou typickou slovenskou „chorobou“ je, že sa snažíme „upratať“ ľudí, ktorí majú sny a ideály. A pritom si myslím, že najlepšie nápady nie sú len o tvrdej práci. To je len jedna časť. Tou druhou je otvorenie sa snom, víziám.
Keby som to mala vztiahnuť na seba, o mne by nikto nemohol povedať, že nie som „makač“. Lebo som. Ale mám aj svoje sny… Nemyslím si, že sa skutočne pohneme vpred, ak sa budeme neustále cykliť len v analytickom prístupe a následných pochybnostiach či myšlienkových vzorcoch, ako čo nevyjde…
Som presvedčená, že ak je človek nohami pevne v realite, v jeho snoch by sme ho mali podporiť.
Podľa mňa, takou typickou slovenskou „chorobou“ je, že sa snažíme „upratať“ ľudí, ktorí majú sny a ideály. A pritom si myslím, že najlepšie nápady nie sú len o tvrdej práci. To je len jedna časť. Tou druhou je otvorenie sa snom, víziám.
Ako sa žije úradnej prekladateľke v Banskej Bystrici?
Väčšinou to funguje tak, že keď nejaká inštitúcia chce úradný preklad, jej zamestnanec zdvihne telefón a zavolá známemu/známej s otázkou: „Nepoznáš niekoho?“
Teda je to dosť o možno aj dlhoročných osobných vzťahoch a dedukujem, že je ťažšie do týchto kruhov preniknúť?
Áno. Bola by som rada, keby sme občas dali šancu aj tomu, čo nepoznáme. Samozrejme, aj ja vnímam, keď mi niekto niečo odporučí. Ale mám rada aj pokusy. Napríklad idem autom a len tak sa niekde zastavím. Dokonca i bez toho, aby som si pozrela Google recenzie. Všetci hovoríme, že tragédiou tejto krajiny je, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. No (nielen) ja som sa vrátila. Našla som však vo svojej domovskej krajine dosť drsný terén a veľa zavretých dverí. Niekedy má človek pocit, že musí žiť a pracovať v jednom meste pomaly päťdesiat rokov, aby ho vnímali… Prípadne, a to je ešte horšie, mať nejaké konkrétne priezvisko. Pre toto nemám pocit, že sme naozaj modernou spoločnosťou. A mladých ľudí, ale i navrátilcov zo zahraničia či ľudí na životných križovatkách, ktorí zvažujú zmenu kariéry to môže frustrovať. Akoby všade boli len bariéry. Pritom často si ich staviame my sami. Čeliť im nie je jednoduché.
Všímaš si aj vydané umelecké preklady?
Áno, lebo rada čítam. Hoci osobne som ešte žiadny nerobila.
Si mladá žena. Majiteľka malej firmy. Myslíš si, že na Tvoje podnikanie má vplyv skutočnosť, že si žena?
Chceš počuť jeden pamätný výrok?
Daj.
Tvoj najväčší problém je, že si žena.
To Ti povedal kto?
Jeden muž, ktorý sa pohybuje v biznis kruhoch. Výrok sa týkal toho, ako intenzívnejšie preniknúť do podnikateľských kruhov. Povedal mi to ako podnikateľke, konateľke malej firmy. Pochopiteľne, našu stratégiu i aktivity mám dobre premyslené, no sú veci, ktoré ovplyvniť neviem…
Vnímaš teda zo svojej skúsenosti biznisové prostredia na Slovensku ako „old boys club“?
V mnohých odvetviach áno. A ako aj vidno na uvedenom príklade, niekedy to vie byť klub s celkom intenzívne vymedzenými hranicami. Samozrejme, nie priamo.
Myslíš to tak, že možno ani sami muži si to často neuvedomujú?
Áno. Žena s mojím spiritom ale má problém. I keď aj ja sa už viem krotiť a usmievať. (Významný úsmev.)
Celkovo ma hnevá, keď sa ľudia nesústredia na to, čo hovorím, ale riešia, kto to hovorí. Samozrejme, som si vedomá, že takéto veci sa dejú bežne. Stále. Namiesto obsahu výpovede pozornosť na výzor danej osoby, jej priezvisko, a pod.
Rodinkárstvo sa mi zdá byť na Slovensku tiež dosť silné. Čiže ak sa človek do istej rodiny nenarodí, už mu zostáva sa do nej len privydať či priženiť. Čo je depresívne konštatovanie…
Keď sa už rozprávame o ženách v podnikaní, skúsme to ešte rozšíriť na ich ďalšie pôsobenie vo verejnom živote. Politika. Ako si vnímala, keď prezidentkou bola Zuzana Čaputová?
Vnímala som to. Podľa mňa jej mandát prispel k lepšej atmosfére v spoločnosti. Hnevali ma však poznámky aj od najbližšieho okolia, ktoré riešilo jej vzhľad. Ak aj muž priberie v politike pár kíl, kto to rieši? Nikto…
Pravdupovediac, Zuzana Čaputová nebola mojím obľúbeným typom politickej osobnosti. Na druhej strane uznávam, že bola asi najlepšou hlavu štátu, akú sme doteraz mali… Napriek tomu si myslím, že táto krajina potrebuje niečo iné a ona asi tiež bola občas súčasťou problému. Ale to, že na čele štátu bola žena, to som vnímala ako obrovský symbol…
Hnevali ma však poznámky aj od najbližšieho okolia, ktoré riešilo jej (prezidentkin) vzhľad. Ak aj muž priberie v politike pár kíl, kto to rieši? Nikto…
Je ešte niečo, čo Ťa na slovenskej spoločnosti irituje?
Politická reprezentácia vždy akoby aj vyťahovala niečo z ľudí. Nehovorím, že len jedni sú dobrí alebo sú len zlí. Ale tej hrubosti je na mňa už naozaj veľa. A vnímam to napríklad i v tom, ako ľudia šoférujú – „na hulváta“. V drahých autách sa napríklad drzo spoliehajú, že veď ty dobrzdíš.
Vcelku intenzívne som vnímala zmenu spoločenskej atmosféry v krajine po prvých, potom po druhých voľbách (poznámka autorky – prvé voľby: parlamentné voľby 2023, druhé voľby: prezidentské voľby 2024). Nehovoriac o vojne hneď za hranicami… A aktuálne či škôr už dlhodobo o vysokých cenách.
Som naozaj rada, že som zažila Kolumbiu. Je to skúsenosť, z ktorej žijem doteraz.
Politická reprezentácia vždy akoby aj vyťahovala niečo z ľudí. Nehovorím, že len jedni sú dobrí alebo sú len zlí. Ale tej hrubosti je na mňa už naozaj veľa. A vnímam to napríklad i v tom, ako ľudia šoférujú – „na hulváta“.
Celé znenie druhej časti rozhovoru s Patríciou Holíkovou si môžete prečítať na mojom blogu: https://www.zitinak.sk/nomadka-pokracovanie-rozhovoru-s-patriciou-holikovou/
