Veronika Pirošík Mešková
O uvoľňovaní sa do života
Dnes o: neprospešných presvedčeniach, kŕčovit. držaní minulosti, schopnosti nemať plán či o rozhodnutí prestať sa báť…
Myslím si, že by sme nemali plytvať slovami. Hlavne tými dôležitými, aby sa nám nezunovali.Keď však píšem, stručnosť je cieľ, ktorý úspešne míňam. :-) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Dnes o: neprospešných presvedčeniach, kŕčovit. držaní minulosti, schopnosti nemať plán či o rozhodnutí prestať sa báť…
Bývalá rádiová moderátorka. Vyštudovaná právnička. EX-vyšetrovateľka. Dnes lektorka mindfulness (všímavosti).
Som jej vďačná za jej otvorenosť ohľadom ťažkostí pri výchove ich rómskych detí, zdravot. komplikácií...
Mladá podnikateľka. Ako vystrihnutá z biznis magazínu o mladých, pekných a úspešných.
Ako sa digitálnej nomádke Patrícii po živote v zahraničí zaraďovalo späť do našej slovenskej spoločnosti?
Aké to je cestovať po svete a pracovať bez „svojej“ stoličky v nejakej kancelárii? Porozprávala mi Patrícia Holíková.
Aký bol život po boku velikána, básnika Milana Rúfusa? Kto bola a je jeho žena Magda Rúfusová?
Meno Karol Lovaš som prvýkrát zaregistrovala na obálke jednej jeho knihy, na ktorú som natrafila v kníhkupectve.
Věru Höppnerovú registrujem od mojich trinástich rokov, kedy som do jazykovej školy začala chodiť na kurz nemčiny.
Pri čítaní jej knihy Vzdušné čiary som preskočila z textu knihy na obálku s amuletom o autorke.
Mobil sa mi v taške pomrvil a vydal zvuk. Prijal sms. Váš let bol zrušený.
Kvôli zdravot. problémom sa jej VŠ štúdium predĺžilo na 8 rokov. Dnes pomáha na Ukrajine aj tam, kde to nie je bezpečné.
Mohla som predpokladať, že pozoruhodný muž zdieľa svoj život s pozoruhodnou ženou...
Veľmi dobre si pamätám miesto, na ktorom som sa nachádzala, keď som prvýkrát telefonovala s Mirkou Mahimou Bartošovou.
Moja prvá interakcia s Annou Poláčkovou bola vďaka mojej práci. Pozývala som ju na jedno edukačné podujatie...
Sympatická dlhovlasá blondína s iskierkou v jej modrých očiach. Umývačka áut, vedecká asistentka, sociálna pracovníčka.
A tiež o mojej schopnosti/neschopnosti vciťovať sa do predstaviteľov a predstaviteliek tohto povolania.
Asi od konca marca sa profily mojich Facebook priateliek a priateľov postupne začali plniť fotkami doma upečených chlebíkov. Zdalo sa, akoby všetci počas korona krízy piekli. A nepiekli snáď len tí, ktorí (už) nežili.
Počas tretieho týždňa mojej pandemickej práce z domu som si pri uverejňovaní cestovateľských blogov povzdychla: „Už by som aj niekde vycestovala“. Zobrala som to ako znamenie, že nastal čas napísať pár riadkov o našich lúkach. :-)
„To si bola v tom škaredom, špinavom meste postavenom na odpadkoch?“, pýta sa ma počas telefonátu sesternica a ja sa škerím popod nos. Konečne niekto, kto sa ma nepýta, ako som sa mala s túžbou po vzdialených krajoch v hlase...