Dňa 17.5.2008 do našej rodiny pribudlo ďalšie čistokrvnébábätko britského plemena – dvojmesačné kocúriatko malé ako myška :) A keďže som taký strašný milovník zvierat (až mi srdce búši pri pomyslení,že by som čoskoro mohla mať aj šteniatko :)), rozhodla som sa s vamio svoju radosť podeliť a ukázať vám nášho malého Olíčka.
Musím povedať, že mám slabosť na britky, a tak sme aj maličkého Olíčka zakúpili z chovu čistokrvných britských mačičiek - náš malý je krížencom britského modrého otecka a strieborno-čiernej mramorovanej maminky. Má extrémne živú a prítulnú povahu, nebojí sa absolútne nikoho a ničoho a nové priestory sú preňho zakaždým výzvou :) A to je on - nášho bytu šampión!
Okrem labiek mu behá aj papuľka. Olíček je malá neskrotná šelmička, ktorá svojím kvázi mňaukaním (podľa mňa je to skôr pišťanie :)) dáva všetkým na známosť svoju nespokojnosť. Ak je napríklad príliš dlho na rukách, alebo ráno nevstanete vtedy, kedy on, hneď spustí piskot ako mončiči :)
Jeho ďalšou vlastnosťou je rozhodne hyperaktivita. Keď sa nám náhodou podarí chytiť ho do rúk, je to skoro ako držať v rukách rybu. Mrví sa dovtedy, kým ho opäť nepoložíme na zem a on v sekunde ďalej bežká po izbe. Je to ako keby ani neprestal hýbať nožičkami, lebo len čo sa opäť dotkne zeme, už niekam uteká. On jednoducho MUSÍ :D
Nedajbože, že nájde nejaký gombík alebo stužku. Tie sa rovno môžu rozlúčiť so svojou existenciou, pretože gombík okamžite opustí svoje miesto na oblečení (áno, odhryzne ho) a stužka je v papuľke premieľaná dovtedy, kým sa už na stužku vôbec nepodobá. Lebo - on jednoducho MUSÍ :D
Nezastavia ho ani steny. Vertikálna poloha mu vôbec nie je cudzia a ak má naviac vhodný cieľ - napríklad kvietky zapichnuté v koberci - nie je vôbec o čom. Poputujú do kvietkového limba, lebo... MUSIA :D
"Len ma drž. Ja budem mať ovisnuté labky, aby som bol ešte zlatučkejší. Mňau."
Špuntík sa hneď utrónil na škrabadielku a odmieta z neho zísť. Zrejme preto, že z neho nedokáže zísť :) Raz darmo, hore sa šplhá ľahšie ako dole...
Zbožňuje zrkadlá. Je totiž mega inteligentný a uvedomuje si, že v tom zrkadle niekoho vidí - len nevie, že sám seba :) A tak zrkadlá neustále obieha dookola v blahej nádeji, že za nimi niekto bude. Niekedy sa síce aj desať minúť ježí sám na seba, ale... aspoň má nenáročného kamaráta :D
Niekto sa mu musí neustále venovať, lebo inak koniec sveta. Malý spustí pišťaciu sonátu a nárek nemá konca-kraja, kým k nemu niekto nedobehne a nezačne sa s ním hrať. Obvykle som to ja alebo starká. Nie je to však ľahká úloha. Hyperaktivita takéhoto zdravého mačiatka nepozná hranice, a tak človek často len zbožne čaká, kedy to malé zaspí.
A keď zaspinká, miera jeho zlatučkosti ešte stúpne ^^ Možno to tak vnímam len ja, no mačiatka sú hneď po ľudských bábätkách to najmilšie na svete :) Keď spinká Olíček, rozstrihne ušká, aby počul na všetky strany. Predsa len - čo keď sa kamoš zo zrkadla konečne ukáže...
Napriek tomu všetkému - hyperaktivite, zriedkavému spánku i riadnemu apetítu - je to naše zlatíčko. Len človek, ktorý zažije lásku zvieratka, sa vie takto spokojne usmievať... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Tento článok by som chcela venovať nášmu prvému, nedávno zosnulému kocúrikovi Oliverovi. Veľmi sme ťa ľúbili Olinko...
10.10.2006 - 18.5.2008
