Skutočnosť, že vyrobiť tento jed nie je vôbec jednoduché a vyžaduje to kvalitné laboratórium a primerane fundovaný personál bola potlačená atraktívnymi zábermi na chlapov v igelitových skafandroch, ako čosi kamsi vkladajú. K tomu ešte pár neduživých viet o tom, ako bol personál pošty, alebo osoby,ktoré s podozrivou obálkou prišli do styku, boli prevezené na pozorovanie. Atraktívnosť hlavných správ bola zaru-čená. Tak ako v malých deťoch ukážky brutálnych úderov v "nevinných" detských animovaných filmov vzbudzujú túžbu po napodobnení, v dospelých telom ale nie duchom informácie o bielych práškoch v obálkach vyvolávajútie isté pocity. A tak kdeaký truľo, ktorému sa jeho život zdá asi veľmi všedný, posiela známym osobnostiam alebo inštitúciám práškový cukor, hladkú múku alebo substráty podobné. A my znova vidíme postavy v žltom igelite ako kamsi idú a niečo do niečoho dávajú. Kolobeh senzaácií sa uzatvára. Ako z toho von? Presvedičť komerčné televízie bude asi ťažké, lebo tie zo senzácií žijú. Ale aspoň tá verejno-právna by v tomto mohla byť trochu iná. Ak sa už nezmôže na vlastnú tvorbu, v mienkotvornosti verejnosti by mohla urobiť malý obrat. Čo takto stručná verbálna informácia o tom, že ten a ten hlupák poslal niekam v obálke sódu bicarbónu, čim naplnil skutkovú podstatu TČ šírenia poplašnej správy, bol políciou zistený a za tú srandičku dostal od súdu toľko a toľko mesiacov nepodmienečného trestu a povinnosť zaplatiť všetky náklady vzniknuté činnosťou hasičov a polície po zistení jeho zásielky. Prezentácia vždy len prvého polčasu Antraxovej story, kedy sa dozvedáme len to, kde sa čosi našlo a čo hrozí páchateľovi je pre primitívov skôr lákadlom ako odstrašujúcim príkladom.
Podozrivé listové zásielky stále frčia
V ktorýchsi televíznych správach som zachytil poznámku o zvyšujúcom sa počte podozrivých listových zásielok. Žiaľ, je to tak. Pred istým časom sme mali hrozbu Antraxom skoro v každých správach. Dnes nielen médiá, ale s nimi aj celá spoločnosť žne, čo zasiali.