Keby chodili do prírody, teda do lesa, na lúky a kopce ľudia, ktorí naozaj potrebujú cítiť tú vôňu, vlhkosť a vidieť tú krásu farieb, svetla a tieňa naokolo. A hlavne, keby tam chodili takí, ktorí sa v nej vedia správať. Ale mnoho chlapov tam ide len preto, že je víkend a že žena frfle, aby nechodil stále len do krčmy, že nech sa venuje aj rodine, deťom. A tak sa takýto „milovník prírody“ rozhodne pre pokoj v rodine vyhovieť a teda ísť. A najlepšie, keď idú aspoň dve partie, dve ženy si predsa len majú viac čo povedať, ako len s tým svojím truľom. A „výlet“ do prírody môže začať. Prídu s nabalenými ruksakmi na okraj lesa a vyvalia sa do trávy. Decká sa rozbehnú po okolí a o chvíľu má každé plné hrste natrhaných kvetov, kvitnúce rastliny v okruhu 50 metrov sú ošklbané ako bezdomovci. Chlapi, akože ináč, vytiahnu fľašky, však sme vysmädli z tej chôdze, nie ? Mamičky vybalia ostatný proviant. Chlapi potúžení, dostali chuť na opekanie špekáčikov, či slaninky, nuž sa naláme konárov zo stromov a kríkov a založí ohník. To sa páči aj deckám, zachvíľu zbiera celá rodina drevo a vatra utešene blčí. Slaninka a pijatika chutí na čerstvom vzduchu. Za nejaký čas sú hlavy rodín patrične podgurážené a začína sa ľudová tvorivosť. Veď prečo by sme si v partii dobre nezaspievali, no nie ? Maminy si vymenia informácie o tom, čo zas vyvádzal s nami ten náš šéf a ktorá kaderníčka robí trvalú za slušný peniaz. Keď sa zásoby pomíňajú a chlapi sú už otravní s tým svojím revom, maminy zavelia na odchod. Plastové fľaše sa postrkajú do kríkov, aby ich nebolo vidno, nespotrebované drevo a ohnisko ostane ako "ozdoba" lesa. Deťmi natrhané kytice kvetov sú už povädnuté, tak ich pozahadzujú a cestou domov natrhajú čerstvé. Akú spúšť po sebe zanechali ich netrápi. Však nabudúce pôjdeme zase niekam inam, tak čo ? Tak takto nejako vyzerá milovanie ( prírody ) po slovensky. Aspoň takýto obraz vídavam na okraji lesov v Považskej Bystrici, ale ani inde to nebude lepšie. Preto by som chcel poprosiť všetkých pracovníkov masmédií, nevyháňajte ľudí nasilu do prírody. Nech tam chodia len tí, ktorí majú tú potrebu tam ísť. Tí tam pôjdu aj bez výziev médií. A sa tam aj vedia správať. Prosím všetkých milovníkov krčiem a podnikov im podobných. Ostaňte tam, kde sa cítite najlepšie a nedajte sa prehovoriť na nejaké nezmyselné výlety. Nenoste krčmu do lesa. Totiž celú prírodu, aj náš blízky les, máme iba požičané od našich detí. A musíme im ju vrátiť. Nezničenú, nepoškodenú, aspoň takú, akú sme ju dostali od našich rodičov.
O milovaní
Nie priatelia, nechcem písať novú príručku o sexuálnom živote, ani o veľkých láskach takpovediac abstraktných, ako je láska k vlasti, či k Bohu. Je jar, aj podľa mňa najkrajšie obdobie roka a a čas ako stvorený pre lásku k prírode ( a v prírode, ženy sú jej súčasťou ). Dokonca aj médiá vyzývajú občas ľudí, aby išli do prírody. A tak sa všetci stávame, niektorí ako obete propagandy, „milovníkmi prírody“. A to je ten problém, ktorý ma trápi.