Štefan Vidlár
FORKI
A tak malí hafani, hladní biedni, celkom sami, pobehujú kolo brány, kto ich pojme, kto zachráni? Sem tam lásky kríženec, štíhly stadtford – krásavec. U nás nájdu domov nový, s plným bruchom a bez zloby.
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

A tak malí hafani, hladní biedni, celkom sami, pobehujú kolo brány, kto ich pojme, kto zachráni? Sem tam lásky kríženec, štíhly stadtford – krásavec. U nás nájdu domov nový, s plným bruchom a bez zloby.

Ket zapomňel´s na tri groše, rodzina ťi dává košem. Uskromňi sa, nebanuj, sebja aj druhých s láskú enem poťešuj

Dal bych za to šekel, že bordel mamá rekel: Netreba nové gauče, staré treba preč .uče. Já si myslím ale, že dat treba vale aj ňekerým ..cotom doma a aj za plotom.

Nasral sem já národa púl vjerí mi ešče somár, vúl. S Pepem máme dobré vstahy, oblečeňí a né nahí... Zdechýňajúcí kúň kope, ňegdo fetuje aj slope. Zahnaný do kúta pes, hryze, vrčí, samý bjes.

Odešel sem z úradu paňi zmatečnej rádňe spocený a nasratý, uš né ťešivý s viďinú štátnych peňes, keré nám velkoryso jak dycky priďelá v zímje nakonec roka aš po ubjehnuťí šeckých agrotechnických termínú. Alebo aj né...

Ket lecos ťelo polyká, tak z ťela lecos uňiká. Myšlenky a aj pot z driny, matéria a aj smrad plynný. Horší ket má úňik orgán vážný, ket tam bonzák velmi snažný. Asistent, plukovňík aj poradca, každý jeden možno zradca.

Koncem roka balíčky, raduj sa, múj maličký Či si študent, seňiór, spívat budeš ódy chór. Vláda luďom pjekňe rovno a v balíčkoch velké .ovno.

Štát je firma jejich prajvit, úcťivo ich budem zdravit. Gdo má moc aj majetky, tancujú mu baletky. A ty volič, vol ich zasek, pro tebja je vela pasek. Tam si ži a hoduj seno, politika, ty si léno.

Aš zeberú mi mobil, že sem sa s Majem pobil. Že sem ho poslal do .ici, slušný vreščal v ulici. Co já potem bes mobila, stará má mňa za debila. A policajci tí sa smjejú, že záhady sa u nás ďejú.

Oligarcha je moc mála, ide o to, aby sa ho strana bála. Ket dává love na kampaňe, sto krát mosí dostat za ňe. Strany možú slúbit, co len scú, voličovi zostane tak chléb s rascú.

A slúbená láska - dneskaj samá vráska: „Sľúbili sme si lásku, sľúbili sme si vydržať...“ Hajs bajs, ledabyuo, co byuo, to uš tak dávno byuo...

Milí moji, drahí moji, v pokoji a né v zbroji Nech nám neňi VOSR celkom v paži, celkom osr... Leňin, Brežňev, zlosyn Stalin síli zlobu, útlak, zločin... Samý trest a kopy skazy, vražďeňí a vjezeňí - kolko razy?

Pane Bože, k čomu sa v tejto špine, ktorá sa tlačí na povrch, môže človek obrátiť? Hmm, ja iba k nemenným pravdám...

Štát je taká dojná kráva, politik a jeho správa. Korisť lachká a né dravá, pro slušného silná káva. Nač sa živit robotú, do pátka, aj v sobotu... Lepší vyďírat a korumpovat, podvody a klamstva snovat.

(Veršíky o zlobje č. ..939) O mrtvých šak enem dobro, odešel uš dobrák DOBRO. Mňe ostal šak v duši šrám, smutný obraz, co nermá rám.

Teda, f temto ludstva snažeňí, s kým počítač, s kým že len sa ožeňí? Proto, moji AjTý vnúčci, pjekné žabky, mladí pulci: Tuačte kuapky náďeje zázrak sa snát uďeje.

Moji milí mlaďí ludé! Špina v politike byla a aj bude. Ďekuju vám za vaše činy. politik nebude uš iný. Snát pomožú volby nové, nenechajte v kreslách národ hovjet! Huavy hore, furt, nastále, myslím, že budú mjet aj na mále.

Chvíľku sme sa zahrali, na bohatých chabrali, v džungli bahna babrali, až sme všetko zbabrali. Zákony sa stále menia, nestála je každá zmena. Ťažko vyhrať karty, žolík... Kto má asi, kto má balík? Podvodník, čo zákon smolil, politik, čo...

Skočil Turčín bystrým skokom, proci vjetru, proci plotom. Pozvala ho Anďela, ňic si z teho neďelá... (Jako kedy´s súdruch Vasil, balalajku na nás tasil. Ke slávje sme dali bustu, proci vúli, proci gustu...)

Rúbat drevo na chrbce, može každý do len sce. Slovák drží chrbet, hubu, nech narúbú, nech narúbú... Slovák na to fčilkaj .ebe, pomáhá si jak ví sebje.