Od osemdesiatych rokov čakala na svoju premiéru opera Traja kohúti, ktorá vznikla z iniciatívy SND. Je to dielo na námet poviedky popredného francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca (1799 – 1850). Na naštudovanie ju vedeniu a súčasným frekventantom Operného štúdia SND navrhol jeho dirigent Lukáš Kunst. Premiéra po celosezónnej príprave uzrela svetlo sveta až tri razy po sebe – 8., 9. a 10. júna 2026, zakaždým o 11,00 hod. Navštívila som prvú premiéru 8. júna.
Komická opera je dielom zrelého a skúseného majstra partitúry pre film i divadlo. Obsahom literárnej predlohy je trefná kritika pomerov šľachty a kléru v stredovekom Francúzsku, pachtenie po telesnej a najmä zakázanej láske. Text pre divadlo spracoval Miroslav Horňák a do javiskovej podoby na scéne Opery SND ho pripravil český tvorca Dominik Beneš, ktorý sa podpísal pod réžiu i scénu. Jeho tvorba vzbudzuje záujem mnohých českých divadiel, ani v slovenskom prostredí to nie je jeho prvý opus .
Traja kohúti získali v Benešovej réžii drive, osteň s nadčasovou platnosťou a zvýraznili všetky dodnes platné cliché o zlej šľachte a ešte horšom klére. Kurtizána, za ktorou trielia mladý mních, kardinál a talianske knieža, sa pohráva so všetkými tromi a výdatne jej pri tom pomáha služobná. Pri stvárnení oboch dám zašiel režisér až do láskavej karikatúry bisexuáliek, je tak zároveň aj radodajkou svojej panej v čase, keď nenaháňa mnícha. Situačná komika je stále prítomná, nie je však nevkusná. Odohráva sa v priestore komnát, predizby či spálne. Na to slúžilo Benešovi niekoľko rekvizít – kreslo, posteľ, stôl, ale aj obrazy po okrajoch javiska a diskrétne obrazy premietané na pozadí scény. Celok bol kompaktný, mal svoj ťah a možno mohol skončiť bez komickej hyperboly - fraškovitého naháňania sa okolo kulís.
Podľa mňa bolo príkladným dramaturgickým činom Operného štúdia SND naštudovanie skvelek opery Mira Bázlika Peter a Lucia. Čítajte:
Bola to však dobrá príležitosť pre mladých spevákov. Viacerí z nich už majú svoju skúsenosť – napríklad hlavná postava Impérie Carmen Štroffek z pódia v Banskej Bystrici, ale aj Yaroslav Fedorenko z pódia v SND. Prezentovalo sa päť frekventantov – mimoriadne ma zaujala sopranistka Lucia Byráková ako Annette. Má iskru a príjemný hlas s veľkým rozpätím. Predstaviteľka hlavnej postavy Impérie bola mezzosopranistka Carmen Štroffek. Jej hlas je sýty, rola jej sedí. Obe dámy sú aj výborné herečky.
Muži sa chopili svojich postáv presvedčivo hlavne herecky. Tenorista Róbert Remeselník stvárnil postavu mnícha Filipa. Jeho spevácky výkon bol korektný. Zaujal ma basbarytonista Milan Hajaš v úlohe kardinála. Jeho hlas má dostatočný volumen, znie pekne vo všetkých registroch. V postave Kniežaťa spieval Yaroslav Fedorenko, ktorého pekný bas som už na scéne Opery SND zažila, keď stvárnil Bartola v Mozartovej Figarovej svadbe. Na túto rolu sa hodil aj preto, že stvárňuje cudzinca, Taliana, takže využíva aj svoju prirodzenú viacjazyčnosť.
Kostýmy Moniky Vančovej boli nápadité, o pohybovú zložku inscenácie sa postarala Nora Gallovičová. Dirigent Lukáš Kunst pracoval asi s tridsiatkou orchestrálnych hráčov. Je to dobrý muzikant. Zvládnuť súčasné dielo, hoci aj s neoklasickou dikciou, nie je jednoduché ani pre orchester, ani pre spevákov. Orchester i sólisti si pod jeho vedením počínali veľmi dobre.
