Narcistická neuróza a porucha osobnosti bola nazvaná podľa hrdinu gréckej báje Narcisa. Bol to veľmi krásny mladík, ktorý odmietol lásku jednej nymfy. Tá ho za to prekliala a Narcis, keď uvidel v studničke svoju krásnu tvár, zaľúbil sa do seba samého a nevedel sa od studničky pohnúť, neodkázal od toho obrazu odísť. Sedel tam tak dlho a vôbec nevnímal realitu okolo seba, až a premenil na kvet - narcis, ktorý stále skláňa svoju hlavu smerom nadol, akoby sa pozeral do pomyselnej studničky.
Narcistická alebo presnejšie narcisistická porucha osobnosti vzniká podľa psychoanalytikov v skorom detstve. Každé dieťa si prechádza štádiom, kedy je pre všetkých najkrajšie a najúžasnejšie na svete. Ibaže potom ho okolie začína zosadzovať z trónu. Toto nesmieš, teraz si bol zlý, čo to robíš... áno, začíname dieťa usmerňovať, čo je nevyhnutný proces. Záleží však aj na spôsobe a frekvencii, či vyvážení pochvalami. V tomto období najma pri nesprávnom pístupe začínajú vznikať zranenia, ktoré môžu byť také silné a tak ťažko pre osobnosť dieťaťa prekonateľné, že prerastú až do neurózy či poruchy osobnosti. Potýkame sa s touto časťou nášho ega celý život, avšak pri neuróze či poruche osobnosti sa stáva proste našou súčasťou a je optikou, ktorou hodnotíme všetko okolo. Prijímame a akceptujeme výlučne to, čo nám sedí a lichotí nášmu krásnemu, dokonalému sebaobrazu (Narcis v studničke) a odmietame každý podnet zvonka, ktorý hovorí, že by sme mali niečo na sebe zmeniť. Každý, kto nám chce ukázať niečo iné, i keby to bola krása nymfy, sa stáva naším nepriateľom. A nedajbože, aby nám chcel niekto povedať, že sme jej ublížili. Ale vlastne, to Narcis ani nedokáže vnímať, nikdy to nepochopí, lebo je opojený vlastným obrazom dokonalosti.
Pomoc psychológa aj psychiatra je podmienená tým, že sami uznáme, že máme problém. Narcis je však presvedčený, že problém sú výlučne tí ostatní. Mohol by skvele spolupracovať s psychológom, pokiaľ by tento pritakával jeho sebaobrazu a hladkal by jeho ego. Ibaže z toho by vlastne vysiel iba Narcis na n-tú. Istý si ešte aj tým, že psychológ mu potvrdil, aký je úžasný. Občas sa to stáva pri rôznych tréningoch a výcvikoch, že ľuďom s takouto poruchou osobnosti iba potvrdia ich vlastný sebaobraz, čo má pre ich okolie často tragické dôsledky. Prvou fázou psychoterapie je výlučná podpora klienta. Ale ďalšia fáza si vyžaduje prijatie svojich chýb, a to naozaj nie je možné od Narcisa očakávať.
Nezabudnime na to, že podľa báje je narcizmus prekliatím. Aj pre samotného Narcisa. Jeden, myslím, tu už taký bol a práve si lieči nervy v prírode. Veci majú svoj poriadok a idú svojím tempom, aj keby sme ho niekedy chceli len tak, pre radosť, urýchliť. Pokiaľ ide naozaj o poruchu osobnosti, táto je psychologckými prostriedkami prakticky neovplyvniteľná. Ak by išlo o neurózu, tú by bolo možné riešiť, pretože neurotik svojou poruchou trpí, take hľadá pomoc a môže byť ochotný vynaložiť potrebné úsilie na zmenu. Pri poruche osobnosti trpí okolie, pre samotného človeka je to proste jeho pohľad na svet a preto ani nemá motiváciu svoje nastavenie meniť. Otriasť ním môžu iba silné osobné zážitky a straty. Preto obvykle nie je veľmi bezpečné pohybovať sa v jeho blízkosti.
