Chvíľkami som nevedel či mi tento môj plán vôbec vyjde, nakoľko viacerí moji známy si už na ten čas naplánovali niečo iné, alebo sa necítili na turistiku. Napokon sa však môj sen splnil, a šiel som s jedným kamarátom na hrebeňovku Veľkej Fatry. Naplánoval som ju na 2 a pol dňa kľudným tempom, pričom sme začali v Ružomberku. Počasie bolo v tých dňoch ako iste viete úžasné, a ja som bol nesmierne vďačný Pánovi za túto milosť.
Sobotu doobeda ešte trochu pofukoval vietor, ale bol to celkom príjemný výstup. Pomaly sme vyšli na Malinné, pričom výstup po strmom svahu bol dosť náročný. Následne sa nám poskytol nádherný výhľad na Choč, severnú časť Veľkej Fatry, časť Nízkych Tatier ako aj Liptovskú Maru. Pokračovali sme ďalej cez Vtáčnik a Nižné Šipruňské sedlo popri Jánošíkovej kolkárni. Tam sa nám podarilo stretnúť jedného skúsenejšieho turistu, s ktorým sme pohovorili o svojich plánoch na najbližší deň aj kúsok, pričom nám dal nejaké odporúčania či rady. Bolo to milé a zároveň aj hodné na zamyslenie, že prečo si ľudia v horách viac pomáhajú a cítia väčšiu spolupatričnosť ako keď idú len tak po ulici mesta.
Naďalej bolo krásne a mali sme si možnosť užiť nádherný pohľad na kúsky takmer nedotknutej prírody. Napokon sme dorazili na horský hotel Smrekovica, kde sme si dali chutnú polievku porozprávali sa s miestnymi a sledovali šantiace sa malé deti. Následne sme rozložili stan, užili si západ slnka a pred spaním ešte chvíľu sledovali televízor v spoločenskej miestnosti v hoteli. Noc bola pomerne chladná a tak sme sa až tak dobre nevyspali, ale ráno trochu oddýchnutý sme sa pobrali ďalej, pričom sme ešte videli ako bača vyháňa v doprovode svojich troch psov ovce na pašu.
Naša cesta viedla na juh popod Skalnú Alpu a Tanečnicu až na Rakytov, z ktorého bol skvelý výhľad na Veľkú Fatru, časť Turčianskej záhradky, ale aj západnú časť Nízkych Tatier. Pod Rakytovom sa nám podarilo stretnúť jednu mladú českú rodinku, pričom tatino niesol na chrbe ich 14-mesačného synčeka. Spočiatku sme ich predbehli, ale o niečo neskôr keď sme si pomaličky vykračovali ďalej, užívali si krásy okolia, tak nás napokon na Ploskej dostihli a mali sme možnosť sledovať ako malý chlapec pod dozorom rodičov pobehoval na vrchole Ploskej. Z Ploskej to bol už len kúsok na chatu pod Borišovom, kde sme si opäť dali teplé jedlo a vydali sa na posledný výstup, ktorým bol vrchol Borišova. Tam sme si opäť užili nádherný výhľad, chvíľku sme si aj ľahli a užívali si teplé lúče slniečka.
Napokon sme zišli dolu k chate a šli sme kúsok smerom na Javorinu, kde sme si na noc rozložili stan a ešte predtým si opäť užívali jedinečný pohľad na slnko zapadajúce za vrcholky Malej Fatry. Ráno sme relatívne skoro vstali a svižným tempom sme sa vybrali dole Belianskou dolinou, pričom cesta bola chvíľkami zdĺhavá, ale už sme sa tešili na teplú stravu a posteľ a to nás hnalo vpred.
Hľa zopár záberov nakoľko slová niekedy nestačia...
