Mladý muž, ktorý sa snaží žiť podľa istých pravidiel, a stavať sa k životu zodpovedne. V živote som už všeličo zažil na druhej strane ma ešte čaká dlhá cesta učenia sa pokory a lásky. Zoznam autorových rubrík: Zo života ľudí, Škola, Poézia, Príbehy zo života, Súkromné
Prvé kolo prezidentských volieb sa skončilo a potvrdilo sa niekoľko faktov, ktoré už začali byť zrejmé po voľbách do VÚC. Výsledok volieb je zdanlivo nádejný, pred druhým kolom sa v ňom však skrýva niekoľko rizík, ktoré môžu ovplyvniť konečný výsledok druhého kola.
Nedávno keď som jednej bezdomovkyni dával zopár krabíc, aby neležala na studenej zemi, okoloidúci pán sa pristavil a skonštatoval, že by sa o bezdomovcom mala postarať cirkev. Keďže som bol zaneprázdnený pomáhaním starej pani tak som mu na jeho poznámku nemal možnosť zareagovať.
Nedávno som po čase opäť strávil večer pri dobročinnej aktivite, keď som spolu s skupinou mladých ľudí rozdával jedlo a oblečenie ľuďom na ulici.
Už v minulosti som zopár krát načrtol tému školstva, študentov a potreby zmien v systéme. Teraz sa môžem pokúsiť o pohľad na školstvo aj z tej druhej strany, keďže už niekoľko semestrov chodím na svoju alma-mater, a odprednášam tam 1-2 semináre* za semester.
Inšpiráciou k tomuto článku bola nedávna skúsenosť, keď som bol na bohoslužbe u baptistov, pričom sme sa stretli v priestoroch, ktoré nám poskytli adventisti siedmeho dňa, a vo chválach nás viedol katolík. Táto skúsenosť bola myslím skvelou ukážkou ako sa dokážeme spájať pre spoločnú dobrú vec, napriek tomu, že sme každý jedinečný a máme aj odlišný postoj k niektorým otázkam.
Nedávno ma zarazilo, ako mnohé strany na svojich predvolebných bilbordoch sľubujú ľuďom, ktorí ich budú voliť prácu. Všeobecne sa prezentujú ako strany podporujúce pracovitých ľudí.
Pred nejakým časom som mal možnosť sa v Čechách zúčastniť jedného školenia, na ktoré nás poslala naša firma. Počas tohto školenia som si znovu uvedomil niektoré nedostatky nášho školského systému a predovšetkým jeho základného piliera t.j. učiteľov.
Nedávno som čítal jeden zaujímavý článok, v ktorom jedna sympatická žena písala o tom, ako pracuje v domove dôchodcov, a ako sa cíti byť na tom správnom mieste. V reakciách pod článkom som našiel mnoho povzbudzujúcich reakcií, čo ma naplnilo nadšením a zároveň vo mne vzbudilo zopár otázok...
Možno si niekto z Vás povie, že mnohí mladí si veria až príliš, ale ja teraz nemyslím na aroganciu, ale zdravé sebavedomie. Sebavedomie, ktoré nevyplýva z toho, že mám v krvi promile alkoholu ani z toho, že mám na sebe najnovšie veci od Versacceho, ale skôr vychádza z túžby niečo spraviť, prípadne zmeniť.
Pred dvoma dňami sa v UPC v Mlynskej Doline konala prezentácia, na ktorej Michael Leahy, starší skúsenejší Američan hovoril o presexualizovanosti nášho sveta. Najprv poukázal na známe fakty, potom nám poskytol trochu prekvapujúcejší pohľad podporený svojim osobným svedectvom ako aj názormi skúsených a odborne zdatných ľudí.
Skúsme byť a zabávať sa ako deti. To ako sa chceme zabávať a zabávame asi vyplýva z etapy života v akej sa práve nachádzame, a ja pred desiatimi rokmi som tiež túžil byť ako dospelý, túžil si užívať slobodu, môcť robiť to čo chcem a „byť dospelý".
Nedávno som mal možnosť byť s partiou kamarátov-kresťanov a spolu sme si užívali zábavný čas, chvíľkami mi to mne miernemu konzervatívcovi pripadalo až príliš bláznivé... ale myslím, že to bolo fajn.
Keď sa povie sloboda, každý z nás si asi pomyslí na niečo iné. V minulosti sa sloboda spomínala najmä v súvislosti s nevoľníctvom a otroctvom. Či sme slobodný alebo nie uvádzame aj pri vypĺňaní rôznych tlačív keď sa nás pýtajú na náš stav.
Ešte počas štúdia na vysokej škole, ktorou bola v mojom prípade Fakulta Managementu UK, som si neraz uvedomoval, že mnohí študenti si neuvedomujú čo im škola ponúka a nesnažia sa to využiť vo svoj prospech a na svoje zveľaďovanie.
...ako sa máš? Včera som opäť ráno cestoval v mierne preplnenej električke. Neďaleko mňa bol starší manželský pár, ktorý sa pozastavovali nad tým, ako je v električke veľa študentov a že je to čím ďalej tým horšie. Mysleli asi na dopravnú situáciu, pričom ja som sa nad tým len pousmial. Neskôr však ich sťažovanie a šírenie nákazy zlej nálady pokračovalo a začali rozoberať ako je všade korupcia a ako všetko ide k horšiemu.
Počas jednej krátkej prednášky dostal môj známy jednu náročnú otázku, ktorá sa týkala jeho vyjadrenia, že podvádzanie na skúške je zlé a on sa tomu počas svojich štúdií (na vysokej škole) snažil vyhnúť, aj keď uznal, že raz sa k tomu „znížil“. Otázka znela: „Čo keď tá skúška/škola je veľmi ťažká a ja ju pritom musím dokončiť?“
To čo sa odohráva v niektorých diskusiách na internete je až zarážajúce. Niekedy mám túžbu pochopiť, čo vedie ľudí k toľkému hnevu, zosmiešňovaniu, urážkam, alebo skrátka iným agresívnym reakciám.
Nedávne turbulencie na svetových finančných trhoch, ktoré ešte nie úplne dozneli ma prinútili zamyslieť sa nad hodnotami. Na jednej strane hodnotami hmotných vecí, a na druhej strane hodnotami toho, čo sa nedá ohodnotiť peňažne, alebo skrátka nejakou cenou.
Každý v svojom živote niekam smeruje, a niečo zaiste hľadá, niekto šťastie, iný lásku, ďalší zas pravdu či pokoj. Ja osobne tiež hľadám, a vari aj nachádzam niektoré z spomínaných vecí, väčšinou to však je len krátko trvajúci pocit niečo nájsť, bo sa často stáva, že to človek opäť stratí, našťastie sú veci, ktoré mám a nestratím, ale predsa sa mi vidí hľadanie akejkoľvek veci ako nikdy nekončiaci príbeh a dobrodružstvo.
Keď v poslednom čase čítam, koľko hnevu a nepochopenia ľudia vyjadrujú v diskusiách najmä pri článkoch, ktoré sa týkajú kresťanstva, tak ma to až zaráža.
