Mladý muž, ktorý sa snaží žiť podľa istých pravidiel, a stavať sa k životu zodpovedne. V živote som už všeličo zažil na druhej strane ma ešte čaká dlhá cesta učenia sa pokory a lásky. Zoznam autorových rubrík: Zo života ľudí, Škola, Poézia, Príbehy zo života, Súkromné
Prvé kolo prezidentských volieb sa skončilo a potvrdilo sa niekoľko faktov, ktoré už začali byť zrejmé po voľbách do VÚC. Výsledok volieb je zdanlivo nádejný, pred druhým kolom sa v ňom však skrýva niekoľko rizík, ktoré môžu ovplyvniť konečný výsledok druhého kola.
Po dvoch týždňoch som sa mal stretnúť s mojou láskou, zároveň bolo presne 6 mesiacov od našich zásnub. V mysli sa mi miešalo mnoho myšlienok, pár vecí čo mi za posledných pár dní povedala cez telefón, sa ma dotklo, ale chcel som to s ňou radšej prediskutovať osobne. Zároveň som sa po dlhšej dobe odhodlal, že sa chcem vrátiť k písaniu blogov, a to ma priviedlo k tomu, aby som si prečítal pár blogov, ktorých autorov som mal už dávnejšie zaradených medzi „favorites". Medzi blogmi som našiel články o veľkej láske, splnených snoch, ale aj osobných tragédiách. Toto všetko a ešte slová duchovného, ktorý nás vedie v predmanželskej príprave, o tom, že by sme mali byť „dobrým", bez ohľadu na to, či náš partner nás niečím ranil, či sa zachoval „nevhodne", ma priviedlo k tomu, že som si povedal, že chcem Zuzke urobiť radosť a pôjdeme spolu na bežkách na Skalku, neďaleko Kremnice.
Keď som pred viac než piatimi rokmi napísal článok o predmanželskom sexe, vychádzali moje postoje z skúseností mojej sestry, a z rozhovorov s veriacimi mužmi počas „mužských víkendov".Dnes už môžem trochu viac hovoriť aj o osobných skúsenostiach a podať tak trochu osobné svedectvo. Zároveň som však ešte stále mladým človekom, ktorý sa snaží počúvať starších a skúsenejších a z čerpať z ich pozitívnych príkladov. Posledné dva roky už píšem veľmi zriedka a čiastočne to súvisí s tým, že pred necelými dvoma rokmi som našiel dievča, ktoré bolo ochotné opätovať moje city a vydať sa na spoločnú cestu životom.
Výlet v Francúzskom pohorí Belledonne nám prvý deň ponúkol nádherné slnečné počasie, nenáročný terén, a čarovné pohľady na hory obklopujúce plesá, noc sme strávili na chate Refuge de la Pra, a s tým čo nás postretlo počas druhého dňa som sa rozhodol sa s Vami podeliť v nasledujúcich pár riadkoch.
Slovenské hory ma už dlhšiu dobu fascinujú, pričom odkedy Boh spojil moje a Zuzkine cesty, tak ich navštevujem ešte častejšie. Tak som sa jednu novembrovú sobotu spolu s Zuzkou, jej bratom a otcom vybral pokoriť jeden z najvyšších vrcholov Nízkych Tatier, pričom som ani netušil akú nádheru uvidím, a aké príjemné dobrodružstvo to bude.
Nedávno keď som jednej bezdomovkyni dával zopár krabíc, aby neležala na studenej zemi, okoloidúci pán sa pristavil a skonštatoval, že by sa o bezdomovcom mala postarať cirkev. Keďže som bol zaneprázdnený pomáhaním starej pani tak som mu na jeho poznámku nemal možnosť zareagovať.
Nedávno som po čase opäť strávil večer pri dobročinnej aktivite, keď som spolu s skupinou mladých ľudí rozdával jedlo a oblečenie ľuďom na ulici.
Už v minulosti som zopár krát načrtol tému školstva, študentov a potreby zmien v systéme. Teraz sa môžem pokúsiť o pohľad na školstvo aj z tej druhej strany, keďže už niekoľko semestrov chodím na svoju alma-mater, a odprednášam tam 1-2 semináre* za semester.
Minulý týždeň bol skoro ako každý iný, akurát jeden z tých dní bol pre mňa trochu výnimočný.
Inšpiráciou k tomuto článku bola nedávna skúsenosť, keď som bol na bohoslužbe u baptistov, pričom sme sa stretli v priestoroch, ktoré nám poskytli adventisti siedmeho dňa, a vo chválach nás viedol katolík. Táto skúsenosť bola myslím skvelou ukážkou ako sa dokážeme spájať pre spoločnú dobrú vec, napriek tomu, že sme každý jedinečný a máme aj odlišný postoj k niektorým otázkam.
Keď mi pred necelým rokom kamarát povedal, že by rád šiel na cyklotúru po povodí Dunaja, začal som si o tejto trase vyhľadávať informácie a tešiť sa na plánovaný výlet, cez čarokrásne údolie rieky Dunaj. To čo sa nepodarilo minulý rok, sa vďaka skorému plánovaniu ako aj požehnaniu vo forme slnečného počasia podarilo zrealizovať teraz.
Minulý týždeň som sa po dlhšej pauze opäť vybral na detskú onkológiu. A opäť to bol jedinečný zážitok, ktorý mi zlepšil náladu aj napriek miernemu dažďu znepríjemňujúcemu mi cestu tam.
Nedávno ma zarazilo, ako mnohé strany na svojich predvolebných bilbordoch sľubujú ľuďom, ktorí ich budú voliť prácu. Všeobecne sa prezentujú ako strany podporujúce pracovitých ľudí.
Pred nejakým časom som mal možnosť sa v Čechách zúčastniť jedného školenia, na ktoré nás poslala naša firma. Počas tohto školenia som si znovu uvedomil niektoré nedostatky nášho školského systému a predovšetkým jeho základného piliera t.j. učiteľov.
Nedávno som čítal jeden zaujímavý článok, v ktorom jedna sympatická žena písala o tom, ako pracuje v domove dôchodcov, a ako sa cíti byť na tom správnom mieste. V reakciách pod článkom som našiel mnoho povzbudzujúcich reakcií, čo ma naplnilo nadšením a zároveň vo mne vzbudilo zopár otázok...
Možno si niekto z Vás povie, že mnohí mladí si veria až príliš, ale ja teraz nemyslím na aroganciu, ale zdravé sebavedomie. Sebavedomie, ktoré nevyplýva z toho, že mám v krvi promile alkoholu ani z toho, že mám na sebe najnovšie veci od Versacceho, ale skôr vychádza z túžby niečo spraviť, prípadne zmeniť.
Po dvojtýždňovej pauze som sa opäť vybral na detskú onkológiu na Kramároch, kde po prázdninách už boli aj pani vychovávateľky, z ktorých neprítomnosti boli niektoré mamičky v priebehu júla a augusta dosť nešťastné.
"Ty si bol na detoxe?"Presne takýmito slovami ma pri raňajkách krátko potom ako som prišiel do resocializačného zariadenia „privítal" jeden z účastníkov. Mojou odpoveďou bolo len pousmiatie sa, a neskôr aj (nie príliš vhodné) skonštatovanie: "Vyzerám na to?"
...najmä pokiaľ nemá byť posledné. V sobotu som sa rozhodol, že na dlhšie plánovanú túru do Malej Fatry, napriek tomu, že v noci pršalo a ráno bolo polooblačno pôjdem aj s kamarátkou, pričom počas túry sme sa mali stretnúť s kamošom, ktorý šiel z druhej strany Fatry, t.j. zo Zázrivej.
Pred pár dňami som sa pripojil k niekoľkým mladým ľuďom počas ich krátkeho sústredenia v kempe v Častej. Boli tam pracovníci združenia Detská Misia, ako aj niekoľko mladých tínedžerov -dobrovoľníkov. Spočiatku sme počúvali o rôznych zážitkoch z táborov, či tzv. detských klubov, ale sa aj navzájom zdieľali, a povzbudzovali. Popritom sme spievali chvály Hospodinovi a prosili ho o pomoc pri našej práci.
