Kvapky rannej rosy stekajúce po steblách trávy
v lúčoch jasného slniečka jemne sa trblietajúce
vo výškach majestátne vznášajúci sa orol vták dravý
svojim prenikavým zrakom číhajúc na poľné zajace
V diaľke potôčik po hladkých kameňoch tíško zurčí
nesmelá srnka si k nemu svoj smäd uhasiť príde
všade vôkol počuť nádherný a lahodný spev vtáčí
pred očami mi preletí ďateľ a zmizne nevedno kde
Pod nohami mi praštia lámajúce sa popadané konáre
vôňa ihličia pomáha zabudnúť na mesto vzdialené
chladný vetrík s listami pohrávajúci sa ďalej odobere majestátne stromy vrhajú na zem dlhokánske tiene
Všade je tu priam panenská a nepoškvrnená príroda
neisto kráčajúc ďalej znovu nachádzam cestičku svoju
čas rýchlo plynie a pomaly sa na les noc zakráda zrýchľujem tempo keď začujem ako vlci vyť začínajú
