Na záver článku - predmanželsky sex - som napísal, že verím, že nájdem podobne zmýšľajúcu partnerku, ktorá bude tiež chcieť počkať s milovaním až do svadby, v tom čase som si tým nebol celkom istý. Teraz už viem, že Boh mi také dievča do cesty poslal a som mu za to vďačný. Na základe nášho vzťahu a to čo som prežíval a prežívam aj v oblasti sexuality môžem skonštatovať, že pokiaľ nie sú obaja partneri presvedčení, že chcú vydržať až do svadby, tak sa im to pravdepodobne nepodarí. Sexuálny pud a hormóny sú totiž veľmi silné, a pokiaľ by jeden z nás mal na túto oblasť iný názor, tak by sme to nevydržali. Udržanie si sexuálnej zdržanlivosti v partnerskom vzťahu nie je alfou a omegou dobrého partnerského spolužitia, avšak keď si dvojica ctí jeden druhého a taktiež Boha, čo dokazuje aj týmto tak to môže vzťahu prospieť.
Naše vzájomné spoznávanie sme neuponáhľali a naučili sme sa počas spoločne stráveného času zhovárať a modliť sa, tráviť čas tým, čo nás baví (prechádzky v horách, bedminton), a zároveň aj pomáhať druhým (ako dobrovoľníci na detskom tábore, či na kresťanskom festivale Campfest). Toto vzájomné spoznávanie sa v rôznych životných situáciách bolo myslím pre náš spoločný život dôležitejšie ako to, že by sme vyskúšali či nám to „klape" aj v posteli.
V súvislosti s intimitou, sme si od začiatku stanovili, že chceme s milovaním počkať až do svadby, detaily v súvislosti s vzájomnými dotykmi sme si už potom až tak nevykomunikovali, ale v zásade sme sa snažili nebyť často sami, a ani to nepreháňať s vzájomnými dotykmi. Na druhej strane sme zas nemali ambície, o ktorých sa píše v niektorých kresťanských knižkách o randení (žiadne bozky, žiadne dotyky). Istému riziku sme sa vystavili v momente keď sme šli na romantický víkend do Paríža, kde sme bývali v jednej izbe, a dokonca mali aj spoločnú manželskú posteľ. Tým, že sme nič také predtým nezažili ( a podobným situáciám sme sa snažili skôr vyvarovať), tak sme boli dosť pokúšaní. Obstáli sme aj keď to nebolo jednoduché. Od toho momentu sme si však už dávali väčší pozor, a síce sme odvtedy boli opäť zo dva razy sami na (hotelovej) izbe, už sme sa vyhýbali prílišným fyzickým dotykom.
Ako som už vyššie spomenul, to či náš vzťah bude dobrý a fungujúci, ešte nie je zaručené, ale to, že sme sa v tejto oblasti neuponáhľali a naučili sa spolu komunikovať, tak si myslím, že máme celkom dobré predpoklady fungujúceho vzťahu. Na záver ešte snáď dodám, že našou nádejou a zdrojom pokoja, je aj to, že v konečnom dôsledku úspech nášho vzťahu nie je závislý len od nás dvoch, ale od nášho nebeského Otca. Bo my ako každý iný človek robíme chyby, a potrebujeme Jeho milosť a lásku.
