Je mnoho vecí, ktoré ja považujem za romantické, či už je to už mnohokrát spomínaný západ slnka, pekný film, pomalá krásna pieseň. Keď sa tak zamýšľam, tak vlastne ja tieto veci azda ani nepovažujem za romantické, ale skôr za pekné či nádherné. Za úžasné v podobnom duchu považujem aj prechádzku lesom po boku milovanej osoby, a mnoho ďalších vecí. Množstvo podnetných myšlienok týkajúcich sa toho, čo je romantické, alebo čo ženy považujú za romantické mi prináša najmä moja sestrička.
V rámci jednej debaty mi spomenula, že za romantické považuje to, keď ju priateľ nejakým spôsobom prekvapí, či už tým, že ju príde počkať ku škole, alebo navštívi na internáte bez ohlásenia. Samozrejme ak k tomu pridá kvetinu, alebo pozvanie do kina, tak sa ocitne vysoko v oblakoch. Pár vecí ma na základe tohto vyhlásenia napadlo. Jedna je to, že občas sa môže stať, že to „prekvapenie“ sa zle načasuje, a milovanú osobu na danom mieste nenájde, alebo jej to skrátka v tom momente nepríde vhod, kvôli nejakým stresom. Druhou poznámkou ktorú som svojej sestre povedal, bolo to, že to sa teraz mám k svojej priateľke správať necitlivo a nejaviť o ňu prílišný záujem, a keď ju z času na čas prekvapím, nejakou kvetinou, básňou, či pozvaním do kina, tak bude nadšená. To je pre mňa veľká dilema, jedna vec je, že prekvapovať v tom pozitívnom duchu sa asi nedá stále, alebo je to dosť ťažké, a druhá ťažká otázka znie, že keď budem svoje dievča každý týždeň obdarúvať kyticou, každý druhý deň jej písať zamilovanú báseň, tak to po čase už nebude považovať za romantické, a bude ju to nudiť?
Otázkou pre mňa je aj to, či citlivosť a galantnosť, sa dajú v istom zmysle poňať ako romantickosť. Práve na tú citlivosť a galantnosť som myslel, keď som písal ten predchádzajúci článok. Občas ma zaráža, a neviem do akej miery mám brať tieto vyjadrenia za smerodajné, keď ženy/dievčatá tvrdia, že muži sú galantní/citliví/romantickí, len keď im o niečo ide, povedzme, že často je to milovanie. Na jednej strane sa mi to vidí zlé, a azda aj kruté, na druhej strane si uvedomujem, že občas každý z nás robíme niečo s určitým cieľom, a nie vždy je ten cieľ osvietenecký, humánny či skrátka správny.
Keď hovoríme o romantike zväčša sa nám stáva, že hovoríme o tom, že to dievča je také „romantické, či ten chalan „romantický“. Mám pocit, že základnú predstavu o tom, čo to znamená máme, ale zároveň máme každý nespočetne veľa odlišných pohľadov na túto vec. Keď mi jedna známa povedala, že to dievča je romantické, túži po láske a zaľúbení, a nie je dobré na ňu ísť prirýchlo, tak som azda aj niečo pochopil, ale na druhej strane si postupne uvedomujem, že podobná charakteristika by sa dala povedať o mnohých. Ešte spomeniem jednu myšlienku, ktorou snáď uzavriem túto úvahu či krátky článok, z ktorého asi cítiť viacej otázok ako odpovedí, Moja sestrička v jej poňatí romantiky ju odlišuje od galantnosti, či citlivosti, a hovorí, že sú to odlišné veci, ja si osobne myslím, že sa tieto veci trochu prelínajú, aj keď stotožňovať by som ich asi nechcel.
