Voľakedy som si síce predsavzal, že o ekonomike a politike písať nebudem, ale teraz urobím takú menšiu výnimku, aj keď podstata článku bude predsa úplne iná. Keď som si prečítal článok o tom, ako sa akcie jednej banky predali za 2$ a pritom pred rokom mala jedna akcia tej istej banky hodnotu 170$ tak som ostal mierne otrasený. Chytil som do ruky jablko a v duchu som si povedal, ako môže toto jedno jablko v jednom momente stáť 0,5$ a o ďalšie 3 dni 2$, pričom je v ňom toľko isto živín a takisto ma to zasýti. Tá relativita ceny, a tým pádom aj hodnôt, ktoré vyznávame a za ktorými ideme je až zarážajúca. Teraz nejde len o jablko, ale aj o obed v reštaurácii, dovolenku pri mori, byt či dom, všetko sú to veci, ktorým priraďujeme istú hodnotu, a zároveň si asi svoj život bez nich úplne predstaviť nevieme.
Ja som sa však potom zamyslel nad tým, že čo ak (treba brať s rezervou) by všetky banky sbankrotovali, alebo aspoň minimálne tá moja? Tie peniaze čo som si tam už dlhšiu dobu šetril by zrazu boli preč a čo teraz ako ďalej. Možno si niekto povie, veď žiaden problém mám ešte auto, dom... ale čo ak (teraz už zachádzam do väčšej fantázie, ale predsa), by sa prestala tažiť ropa, vyrábať elektrina, veď to dáva trochu logiku, keď ľudia nedostávajú peniaze tak nerobia, keď nie sú banky, tak z kade by sme mali peniaze... potom by sme tu zrazu mali trochu väčší problém, auto by nám bolo nanič, a dom by síce ako tak slúžil ako prístrešok, ale takmer nič v ňom by sme bez elektriny nevedeli využiť.
Možno si niekto povie, že je to riadna fantázia, ale myslím, že až tak uletené to zas nie je, a minimálne krach niekoľkých bánk, strata úspor, a podobné incidenty, ktoré sú v súčasnosti bežné, aj keď možno menej u nás na Slovensku, nás môžu doviesť aj k podobným úvahám.
No a teraz sa skúsme pozrieť na to, čo nám ostalo, keď zrazu všetky tieto hmotné statky na ktoré sme zvyknutý zmizli (žiadne autá, rádia, televízori, počítače, práčky, kiná...). Ostali sme my, teda skúsim to obrátiť na svoju osobu, ostal som ja. Veriaci azda povedia ostal som ja, Boh a príroda, neveriaci azda len ja a príroda. Keď som teda ostal ja, a povedzme aj ostatní ľudia, čo má zrazu hodnotu... samozrejme musíme jesť, piť... ale potom čo ďalej. Žeby zrazu mal hodnotu úsmev, smiech, podanie pomocnej ruky, láska, život, západ slnka, rozkvitnutý strom.
Súčasná finančná kríza teraz nespôsobí, že prestanem zarábať peniaze, a vykašlem sa úplne na všetky hmotné statky, len ma to viedlo k hlbšiemu uvedomeniu si relativizmu mnohých hodnôt, a zároveň ma to utvrdilo v tom vyhľadávať skutočné hodnoty. Či už tou skutočnou hodnotou je úsmev plný vďačnosti, ktorý som dnes videl na tvári jednej starej pani v električke po tom, ako som skupinku mladých upozornil, že by jej mohli uvoľniť miesto, alebo kvitnúce stromy pri autobusovej zastávke. Niekedy sa stane, že tie „večné“ hodnoty ako radosť, smiech, či láska podporujeme aj za pomoci hmotných statkov s relatívnou hodnotou, len by sme si mali uvedomiť, že čo z toho je tá skutočná hodnota, a čo je len niečo dočasné a relatívne.
Na záver Vám prajem krásny zvyšok dňa, a odporúčam Vám nech si všimnete prebúdzajúcu sa prírodu, ktorá sa začína ukazovať v svojej plnej kráse a ktorej hodnota je nevyčísliteľná.
