Ukončenie štúdia po dlhých 20tich rokoch nie je však jediným faktorom, ktorý spôsobil to, že sa zamýšľam nad postojom k životu. Dôležitú rolu v tom hrá aj to, že začínam viac čítať Bibliu, ako aj iné knihy, a už dlhšie sa aktívne zapájam do rôznych aktivít počnúc zúčastňovaním sa debát a rôznych podujatí, cez vedenie skupinky mladých ľudí, až po snahu predať ostatným niečo z toho, čo som sa naučil, prostredníctvom článkov, alebo mini prednášok.
Z hľadiska postoja k životu, už som viac krát svojim známym spomínal, že podľa mňa byť človekom to je predovšetkým byť slobodným a mať možnosť si vybrať. Každý z nás sa preto každý deň, ba i každú hodinu, či minútu rozhoduje. Niekedy je to rozhodovanie značne automatizované, ale to vôbec neznamená, že svoje naučené správanie nemôžeme meniť. Sme schopný ho zmeniť, nie vždy to ide ľahko, ale je to v našich silách. Ja pri mojom každodennom rozhodovaní sa snažím rozhodovať tak, aby som sa za svoje chovanie nemusel hanbiť, a snažím sa za svoje rozhodnutia aj brať zodpovednosť, navyše si plne uvedomujem, že svojimi rozhodnutiami ovplyvňujem mnohé životy ľudí v mojom okolí. V nedávnej minulosti som k týmto trom dlhodobým ambíciám pridal aj ďalšiu, ktorá ich z časti zahŕňa ale mierne prevyšuje. Mojou snahou je napodobňovať Ježiša, ktorého ako Božie dieťa chcem mať za vzor. Nie vždy je to ľahké a občas samozrejme zlyhávam, ale snažím sa správať tak, aby som bol hoden svojho pôvodu, aby som sa právom mohol volať Božím dieťaťom.
Pri svojom ďalšom smerovaní v živote som zmietaný viacerými vplyvmi, na jednej strane je tu zotrvanie v súčasnej ceste, a držanie sa záväzkov, ktoré mám voči kolegom či nadriadeným, a zároveň je v tejto ceste aj do značnej miery istota. Druhým riešením je vybrať sa do neznáma, kde ma volá jeden dobrý priateľ, ktorý mi neraz v minulosti pomohol, len teraz neviem, či to čo mi ponúka je dobré pre neho, pre mňa, alebo je to Boží plán. Práca, ktorú mi ponúka je síce svojim spôsobom výzva, a v niečom je určite zaujímavejšia a rôznorodejšia ako tá, ktorú robím v súčasnosti, ktorá je do značnej miery rutinná. Na druhej strane by som však prišiel o istotu, a neviem či budem schopný danú prácu robiť dobre, a či mám na ňu predpoklady. V neposlednom rade neviem kam ma volá Pán, a mám síce pocit, že aj na jednej aj na druhej ceste ma bude viesť a užívať moje schopnosti pre Jeho slávu, ale aj tak si nie som istý, ktorá z ciest je správnejšia.
Našťastie mám ešte nejaký čas na rozhodovanie, nielen ohľadne môjho zamestnania, ale aj miesta kde budem bývať. Horšie je zas to, že možností spomedzi ktorých si teraz po skončení vysokej školy budem môcť vyberať je v skutočnosti omnoho viac, a neviem či dokážem aspoň časť z nich reálne zvážiť, rozhodnúť sa pre jednu z nich a aj zotrvať na tejto ceste. Dôvody prečo azda sa tak trochu viac zamýšľam nad týmto rozhodnutím sú viaceré. Jedným z nich je skutočnosť, že ako sa poznám, keď sa pre niečo rozhodnem tak na tej ceste už vydržím dlhšie a nebudem každý mesiac hľadať ďalšie možnosti, a ďalším je ten spomínaný faktor, ktorý ovplyvňuje moje rozhodnutia, a to snaha ísť za Ježišovým príkladom.
Možno táto spoveď je z časti mojou súkromnou záležitosťou, ale zároveň predpokladám, že mnohí v mojom okolí podobné dilemy riešia, a tak sa s niektorými týmito myšlienkami možno budú môcť stotožniť.
