Mnohí z nás (kresťanov) si často neuvedomujú, že naše okolie pozorne sleduje naše chovanie, a podľa nášho správania sa budú pozerať aj na iných kresťanov, a aj sa k ním správať. Ja túto zodpovednosť neberiem však ako ťažký balvan, ktorý teraz musím so sebou niesť, ale skôr ako príležitosť ukázať ľuďom ako sa má kresťan ako nasledovník Ježiša Krista správať. Nebudem teraz sebavedomo tvrdiť, že je zo mňa dobrý kresťan, ale snažím sa, a verím, že ma Pán vedie tou správnou cestou. Niekedy je to cesta náročná a plná pochybností, či nejasných zákrut, ale celkovo je to tá správna cesta pre mňa.
Jedna z zarážajúcich skutočností je však to, že cirkev, predovšetkým tá najrozšírenejšia na Slovensku ma za kresťana nepovažuje. Ja sa totiž hlásim k Božej cirkvi, nie k Rímsko-Katolíckej, Pravoslávnej, Luteránskej či Bratskej. Podľa mňa kresťanom nie je ten čo, ho ako malého jeho rodičia pokrstili, a potom ako dospieval sa z neho stal racionalista a prísny ateista, alebo ani nie ten čo po krste chodí v nedeľu do kostola, aby uspokojil svojich rodičov, a pritom vo svojom vnútri vôbec necíti potrebu nasledovať Krista. Nechcem teraz tvrdiť, že ľudia čo sa takto správajú sú zlí, nie je v mojej právomoci ich súdiť, len bohužiaľ aj na základe činov týchto ľudí, hodnotia niektorí kresťanov, a to je niekedy ťažké, a preto sa v Biblii neraz píše, že ako kresťania máme byť na seba prísnejší.
Občas ma prekvapujú aj vyhlásenia niektorých mojich známych, ktorí sa veľavravne pýtajú: “Musíme ísť dnes do kostola?“ Aké musím, predsa chcem, ale na druhej strane si osobne myslím, že Boh prebýva v každom z nás, a tak nielen v kostole sa s ním stretávame, rozprávame a vzdávame mu vďaky. V neposlednom rade by som spomenul, ako veľmi prekvapená ostala jedna moja známa, keď som jej povedal, že napriek tomu, že sa snažím aktívne žiť vierou nie som príslušník RKC. Pred istou dobou som sa snažil vystupovať ekumenicky na stretnutí mládeže, ale nakoniec som nebol zo svojho vystúpenia až tak nadšený, lebo miesto snaženia sa o zmierenie medzi príslušníkmi cirkvi, som skôr poukazoval na rozdielnosti, a necelistvosť Božej rodiny sa tým, nestierala, ale skôr prehlbovala.
Neraz ma zarmucuje ako sú kresťania, čiže príslušníci Božej cirkvi roztrieštení a nejednotní, a tým vôbec nenapomáhajú rozrastaniu Božieho kráľovstva. Na záver ešte pár zarážajúcich čísel. Na Slovensku je podľa niektorých údajov 80% kresťanov, ale ja sa pýtam, kde títo sú, keď niekto haní ich bratov, alebo keď niekto potrebuje nezištnú pomoc. Ja môžem len skonštatovať, že ja medzi tých oficiálnych 80% nepatrím.
Na záver ešte zopakujem ústrednú otázku: Kto je to kresťan? Podľa mňa je to človek, ktorý nasleduje Ježiša, počúva a velebí Boha, prejavuje lásku svojim bratom, aj ľuďom v svojom okolí.
Ján 13:34: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval
