Som veľmi rád, že mám v svojom okolí ľudí, ktorí ma vedú a usmerňujú a akoby Angličania povedali „prinášajú zo mňa to lepšie, tú lepšiu stránku mňa“. Ja síce sám pomáham ľuďom, ale najmä tým v mojom blízkom okolí, a zväčša ma navyše musia na to, aby som im pomohol o pomoc poprosiť, aj keď už sa snažím zavše pomôcť aj sám od seba, ale ešte to nerobím príliš často. Poznám však ľudí, ktorí pomáhajú aj úplne neznámym ľuďom, nezištne a s láskou, a práve títo ľudia ma potom svojou čistou láskou privedú k tomu, že aj ja túžim pomáhať, aj keď sa zavše stane, že neviem ako.
Anjelov vo svojom okolí poznám niekoľko aj keď teraz myslím najmä na dve konkrétne dievčatá. Občas si spomeniem na jeden milý zážitok, ktorý som mal pred vyše rokom. Vracali sme sa z jednej túry na horách, a keď sme prišli k zastávke, všimli sme si, ako jeden starší pán odhŕňal sneh z chodníka a cesty pred jeho domom. Ako tak to zvládal, aj keď bolo vidno, že ho to trochu unavuje. Kamarátka bez váhania k nemu podišla a spýtala sa, či by sme mu s tým nemohli pomôcť, pričom on privolil, aj keď podotkol, že asi nemá náradie pre troch, na čo sme mu povedali, že to nevadí, že my to snáď zvládneme aj dvaja. A tak sme mu poodhŕňali sneh, a bolo to skvelé vidieť vďačnosť v jeho výraze na tvári a očiach. Veľa námahy nás to pritom nestálo, veď sme dvaja mladí a vitálny ľudia, ale ten pocit čo ma potom hrial v srdci bol úžasný. Jednu vec, čo som si vtedy sebakriticky priznal, že mňa samého by také niečo nenapadlo, keď sa jedná o pomoc mladej mamičke s kočiarom do električky, tak to sa hneď ponúknem, ale pomôcť cudziemu človeku odhŕňať sneh, to by ma samého nenapadlo, ale našťastie poznám ľudí, ktorých také niečo napadne, a ja im pritom rád pomôžem a verím, že časom budem podobné láskavé činy robiť aj sám od seba.
Podobne to bolo aj dnes na onkologickom oddelení v nemocnici, samého by ma to sotva napadlo, ale keď to spomenula jedna kamarátka zo stretka tak som sa pridal, aj keď som nevedel aké to bude a čo budem robiť. Bola to však príjemná skúsenosť, a neskutočne nám na konci padlo dobre, keď dievča s ktorým sme sa celý čas rozprávali a hrali, nám na výkres, na ktorý nakreslila kvetinku ešte aj napísala venovanie. Keď človek zažije niečo takéto, tak si opäť uvedomí, že ten kto si lásku nenechá pre seba, ale ju rozdáva ďalej jej potom dostane späť niekoľko násobne viac. Dnešní deň azda nebol najkrajším, ale bol jedinečný a som rád, že som ho mohol aspoň malou troškou vylepšiť aj dvom malým deťom. Neviem aké budú moje ďalšie kroky, ale verím, že aj vďaka dnešnému dňu si uvedomím, že na svete je mnoho ľudí, ktorí potrebujú pomoc, a ja im ju môžem ponúknuť, a môžem pre podobnú vec zapáliť aj ďalších, či už moju sestru, alebo pár ďalších blízkych.
Chcem na jednej strane vyzdvihnúť dve mladé ženy, ktoré šíria radosť a lásku v okolí, a zaiste nie sú dokonalé, ale dokázali niečo čo som ja predtým nevedel, a naučili ma to. Dôvod, prečo sa snažím vyzdvihnúť tieto dievčatá je to, aby som nevyzdvihoval seba, lebo ja nie som hoden uznania. Predovšetkým je však hoden uznania, chvály a bázne ten, kto nás láske naučil, a tým je Ježiš Kristus.
Ján 15:12-13: To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.
