Zvláštne mi príde to, že keď sa rozprávam s ľuďmi v mojom okolí, mnohí z nich obdivujú môj optimizmus, či dobrú náladu. Ja si však myslím, že môj optimizmus nevyplýva z toho, že by sa mi vo všetkom a neustále darilo, ale skôr z toho, že som spokojný s tým, čo v živote dostávam, a radujem sa z maličkostí, ktoré mi život každodenne prináša. Pri mojej radosti zo života mi dosť pomáha aj viera. Skrátka som vďačný Bohu za to, že mi pomáha v mojom živote prostredníctvom ľudí v mojom bližšom či vzdialenejšom okolí, a na druhej strane dáva mi možnosť pomáhať druhým, či už milým úsmevom, radou, alebo povzbudením. Postupom času sa učím aj trpezlivosti, či pokore, a to predovšetkým pri záležitostiach v ktorých sa mi príliš nedarí, ale tých mnoho nie je :).
Mňa osobne prekvapilo niekoľko vyjadrení ľudí diskutujúcich práve na blog.sme.sk, niektorí totiž napísali, že obdivujú radosť a šťastie mnohých veriacich ľudí, ale hneď dodali, že to však nie je pre nich. Ako môže niekto povedať, že radosť či šťastie nie je pre neho. Uznávam, že niektorí ľudia môžu mať isté zábrany a ťažkosti pri prijímaní viery, ale keď niekto uzná, že viera robí väčšinu veriacich šťastnými tak prečo ju odmieta. Každý má svoju jedinečnú cestu k viere či Bohu, a tá moja bola miestami tiež krivolaká a možno aj náročná, ale teraz ma napĺňa šťastím. Priznávam, že miestami mám aj hriešne myšlienky ako, už sa mi darí príliš dlho, a možno sa v dohľadnej dobe popálim, či skrátka sa mi prestane dariť, ale zväčša sa snažím tieto myšlienky zahnať preč.
Ku konkrétnym radostiam, minulý týždeň som sa okrem iného tešil z úspechu môjho článku na blogu, a z mnohých pozitívnych reakcií naň, včera sa mi zas podarilo cestovať v preplnenom vlaku, a dostať sa k miestu na sedenie, kde mi ešte navyše v kupé cestu spríjemňovalo jedno malé asi 4 ročné dievča, pričom som jej mamke nakoniec pomohol s veľkými kuframi von z vlaku. Cez víkend som bol na príjemnej túre, počas ktorej som si okrem krás našej prírody užil aj diskusie s pár známymi.
Je náročné písať o šťastí, keď ono je veľmi individuálne a taktiež o prepojenosti šťastia a viery, keď to človeku, ktorý neverí ťažko môžem vhodne podať. Ja som však len chcel priniesť námet na zamyslenie sa, lebo mi vŕta v hlave, prečo sa množstvo ľudí v mojom okolí sťažuje, zatiaľ čo ja sa radujem, pričom si myslím, že dôvodov na radosť majú minimálne toľko čo ja, stačí len keď zložia čierne okuliare a začnú svet vidieť v jeho plnej kráse. Mne pri tom mojom šťastí pomáha viera, viera v to, že keď niekomu pomôžem tak mi to Boh mnohonásobne vráti, ale aj viera v to, že všetko má svoj čas, a Boh vie prečo mi istú vec, po ktorej dlho túžim ešte nedal. Často si uvedomujem aj svoju maličkosť v tom, že všetko čo som doteraz vybudoval tu na tomto svete sa môže za hodinu premeniť na prach, ale to mi nebráni v tom, aby som sa pokúšal niečo budovať, ale nielen pre seba, a nie len niečo hmotné.
Neraz ma prekvapí, že práve tu na internete sa nájde množstvo ľudí, ktorí len mávnu rukou, a povedia „ach ďalší kresťan“, ako keby príslušenstvo k tej šťastnejšej polovici ľudstva bola nejaká choroba či diagnóza.
Na záver len malá rada, keď dnes odídete z kancelárie, učebne či iného miesta, skúste sa usmiať, a keď prídete domov povedzte svojej manželke, že ju máte radi, a že jej úsmev je to najkrajšie na tomto svete, verte mi, že tým prispejete k zlepšeniu nálady svojich blízkych, ktorí môžu túto nákazu dobrej nálady posielať ďalej, a ak vám to vydrží aj na ďalší deň tak budem veľmi rád.
