Už samotná skutočnosť, že sa zopár mladých ľudí rozhodlo založiť skupinku ma prekvapila a naplnila úžasom a bázňou. Toto spoločenstvo sa stáva miestom, kde zdieľame svoje pocity, zažívame Božiu prítomnosť, zbierame skúsenosti a múdrosť, ktoré nám môžu pomáhať k napĺňaniu našich túžob, medzi ktoré patrí aj šírenie lásky a tolerancie. V skutočnosti ani nejde o naše túžby, ale predovšetkým o snahu napĺňať Boží plán, ktorý ako Božie deti máme chuť vykonávať, a podieľať sa na ňom.
Je to úžasné, ako zázračne sa naše cesty spojili, a byť je to ešte krátka doba na rekapituláciu, už teraz mám pocit, že vytvárame kvalitné spoločenstvo, že si navzájom rozumieme, a každý sa tam cíti ako „doma“, že sa na nič nemusí hrať. Veľmi ma prekvapilo vyjadrenie jednej mladej slečny, ktorá prvý raz prišla až na tretie stretnutie, a po stretnutí sa ma pýtala, že ako dlho sa už takto stretávame, lebo vyzerá, že sa už celkom dobre poznáme a rozumieme si, keď som jej povedal, že len 3 týždne tak sa jej to nechcelo veriť.
Jedno z veľmi silných zážitkov, ktoré som mal možnosť vďaka tejto našej „skupinke“ spoznať, je sila skupinovej modlitby, to nebolo verklíkovanie naučených 100 razy opakovaných modlitieb niekde za múrmi chrámu, kde sa stretávajú ľudia, čo sa azda ani nepoznajú. Bol to živý a úprimný rozhovor každého z nás s živým Bohom, ktorého vo svojich životoch vnímame a cítime, a skrze ktorého zázraky máme možnosť vidieť jeho veľkosť a slávu. Jedinečným a príjemným zážitkom je aj spievať chvály, byť náš spev má ďaleko od dokonalosti, napĺňa nás však túžba vzdávať aj týmto spôsobom vďaku Bohu za to, že vedie naše kroky.
Čo sa vzájomne v rámci tohto spoločenstva učíme je okrem iného aj prijímanie názoru druhého a tolerancii, lebo napriek tomu, že máme mnoho spoločného, je veľa vecí, ktoré nás aj odlišujú od ostatných, a práve pri tolerovaní odlišností by nám mohlo toto spoločenstvo veľa pomôcť, veď v tomto smere sa myslím každý z nás má čo učiť. Zaujímavosťou je aj spoznávať každého jednotlivca v rámci skupinky, a všímať si aká je jeho rola, a akým spôsobom reaguje a čím je on vlastne prínosom pre nás ostatných, a skupinku ako celok. Je skvelé, ako nás Boh obdaril mnohými darmi, pričom každý z nás ich má neúrekom, a je len na ňom ako ich využije. Niekto vie viesť a robiť rozhodnutia, niekto vie počúvať a citlivo vnímať každého naokolo, iný zas sa pýtať veľa otázok a s veľkou túžbou hľadať pravdu, niekto vie rozprávať príbehy a učiť nás skrze ne.
Úžasom ma napĺňa aj to, ako sa postupne rozrastá naše spoločenstvo, a to, že spoznávam toľkých ľudí, čo majú smäd po živej vode, a hľadajú... Niekedy keď čítam príbehy iných, či už tu na blogu, alebo aj v časopisoch, tak mnoho krát sa až pozastavím nad tým, ako ľudia zažívajú stratu, ublíženie, ako nevedia nájsť pokoj či lásku. Ja z času na čas mám obavy, že toto prekrásne obdobie sa raz skončí, ale zatiaľ nie a nie, skôr sa postupne stáva krajším, byť sú niekedy aj časy, keď sa trápim a nie je mi príliš do smiechu, ale práve v tom je tá úžasná vec, že ten pocit, zväčša trvá len krátko, bo mám v svojom okolí mnoho ľudí, ktorý mi v časoch mojich menších pádov, či problémov dokážu podať pomocnú ruku. Týchto ľudí nazývam skrytými anjelmi.
Na záver ešte jedna myšlienka: Keď človek prejaví lásku k blížnemu, a túži po napĺňaní jeho túžob, tak je možné, že ten druhý mu to bude opätovať a tak si ja predstavujem ideál, že sa snažíme o pomoc druhým, ale nie s cieľom dostať od nich pomoc na oplátku, ale z čistej lásky, a potom sme neraz prekvapený, že sa nám dostane omnoho väčšieho požehnania, ako keby sme len šli za svojimi vlastnými cieľmi.
