- túžba študentov je zameraná na získanie známky a následne diplomu, nie vedomostí
- istá časť prednášajúcich sa snaží len urobiť si svoju povinnosť bez snahy odovzdať nastupujúcej generácii potrebné a využiteľné vedomosti
- prednášajúci a cvičiaci, majú často len minimálny styk s praxou
- dôraz zo strany prednášajúcich je kladený na prebratie veľkého množstva látky a nie na jej pochopenie a zváženie jej možnej aplikácie
- vysoké školy si často ponechávajú starých profesorov, napriek tomu, že títo už nie sú schopný obsiahnuť množstvo nových poznatkov
- platy v školstve napriek tomu, že tento sektor má obrovský vplyv na vývoj celého hospodárstva sú pod priemerom ekonomiky, a tak sa medzi vysokoškolskými pedagógmi často objavujú ľudia, ktorí sa nepresadili v praxi a nie elita, ktorá by mala vzdelávať nastupujúcu generáciu
- spätná väzba medzi pedagógom a študentom zväčša funguje len jednosmerne, teda študent získa hodnotenie za predmet, ale v obmedzenej miere je umožnené hodnotenie vyučujúceho zo strany študentov
Spomenuté nedostatky sa snáď mierne aj prelínajú a možno som ani nevystihol úplne všetky, avšak snažil som sa spomenúť tie najpodstatnejšie. V nasledujúcej časti sa zamyslím nad možnými riešeniami. O spomínanej problematike už toho bolo napísané množstvo článkov či názorov, a dokonca som bol rád, keď som pred rokom mal možnosť prispieť aspoň trochou k projektu istého študenta, ktorý sa zameral na problematiku vysokých škôl ekonomického zamerania na Slovensku.
Mnoho ľudí, vrátane mňa si myslí, že do vysokého školstva by sa mal vniesť trhový mechanizmus, že by si študenti mali za štúdium na vysokej škole platiť. Aby sa hneď nezdvihla vlna kritiky spomeniem, že poplatky by sa mali zavádzať postupne v obmedzenej výške (15000 Sk ročne, myslím, že nikoho nezruinuje), a mal by sa prepracovať systém sociálnych štipendií, štipendií na základe študijných výsledkov, a v neposlednom rade študentských pôžičiek. Uznávam síce, že študenti na vysokých školách už nepriamo „platia“, tým, že nechodia do zamestnania prichádzajú o možný príjem, takže už v tomto ich vysoká škola niečo stojí, a navyše ešte platia za internát a dochádzanie do miesta trvalého bydliska.
Študenti si však mnohé z tohto neuvedomujú, a často si vôbec nevážia skutočnosť, že ich rodičia živia a oni majú možnosť študovať. Je síce pravdou, že v konečnom dôsledku je to ich povinnosť, teda do istého veku majú rodičia povinnosť umožniť svojmu dieťaťu prípravu na budúce povolanie. Teraz povedzme, že sa zavedie školné, k čomu následne dôjde. Povedzme, že budeme hovoriť o mierne nadpriemerne zarábajúcej rodine (rozpočet rodiny >30000 Sk), ktorá by nedostala na svoje dieťa štipendium. Pravdepodobne by rozpočet rodiny trochu utrpel, ale zároveň by bola veľká motivácia rodičov podnecovať dieťa k usilovnému štúdiu. Vyriešilo by to problém, niektorých škôl, ktoré ľudia študujú zbytočne dlho, alebo škôl, kde sa študenti len obmedzene venujú štúdiu. V trhovom hospodárstve funguje totiž jeden mechanizmus a tým je, že za čo si platíš to si viac vážiš. Keď si študent začne viac vážiť štúdium je pravdepodobné, že mu bude aj záležať, aby dostal kvalitné vzdelanie, aj keď uznávam, že to nemusí zákonite platiť u každého.
Čo to však spraví s prvým problémom, ktorý som spomenul, s iniciatívnosťou študenta získať známku miesto vedomostí, no pravdu povediac nie som si istý, či to tento problém vyrieši, aj keď k miernemu zlepšeniu by mohlo dôjsť. Taktiež ešte platenie za školu automaticky neovplyvní kvalitu pedagogického zboru. Na tieto zmeny bude potrebné sa pozrieť trochu ďalej. Keď sa začne platiť za školu a školy si budú môcť navzájom konkurovať kvalitou a cenou, trochu idealizovaný príklad trhového mechanizmu, tak by následne malo dôjsť aj k nárastu platov pedagógov. To aby kvalita školy nebola priamo úmerná jednoduchosti získania diplomu, by malo byť vecou podnikov a firiem, ktoré by si vyberali svojich zamestnancov nie na základe titulu, ale reálnych vedomostí, a schopnosti ich aplikovať v praxi. Týmto spôsobom by sa postupom času vykryštalizovali tie lepšie školy, na ktoré by sa hlásilo viac uchádzačov, lebo je tam kvalitná výuka, pedagogický zbor a o absolventov je dopyt na trhu práce, a títo uchádzači by za dané kvalitné štúdium boli ochotný aj viac zaplatiť. Pravdepodobne by to viedlo k vyriešeniu prvého problému spomenutého v úvode, a zároveň aj tých ostatných.
Ešte si tu dovolím spomenúť príklad, ktorý som zažil počas môjho štúdia v Prahe. Štúdium tam malo svoje výhody, aj nevýhody, ale jedna vec sa mi tam páčila. Bolo tam elektronické prihlasovanie sa na predmety, a pri výbere predmetu si si vyberal čas, aj vyučujúceho. Takýmto spôsobom bola zaistená spätná väzba medzi študentmi a pedagógmi. K obľúbenému pedagógovi sa hlásilo veľa ľudí, u neobľúbených bolo zas študentov veľmi málo. Problémom azda bolo to, že obľúbenosť pedagóga často súvisela s jeho ochotou dávať zápočty za minimálne úsilie, ale to by sa skôr či neskôr prejavilo pri uplatnení sa absolventov v praxi, teda firmy by rozpoznali, či daný študent si volil pedagógov, ktorí ho mohli niečo naučiť, alebo len kvôli tomu, aby s čo najmenšími problémami absolvoval danú školu.
Mnohí si možno poviete, teraz sa mu to ľahko hovorí, keď je takmer na konci štúdia a polovicu z neho strávil robením part-time v jednej firme, čo by nebol schopný, kebyže škola, ktorú navštevuje má na svojich študentov vyššie nároky, a študenti majú vyššie nároky na ňu. Faktom je, že za spoplatnenie štúdia som usiloval už pred 2oma rokmi, keď som nebol ešte ani v polovici štúdia a chcel som skvalitniť školský systém napriek tomu, že som vedel, že mňa by to už nezastihlo. Taktiež si nesmierne vážim skúsenosti, ktoré získavam prácou, ale zároveň si myslím, že človek má počas obdobia 18-25 sa predovšetkým učiť a vzdelávať na vysokej škole a až potom by mal ísť a začať uplatňovať svoje vedomosti v praxi. Osobne si myslím, že na základe štúdia na kvalitnej škole by som bol pre pracovný trh ešte väčším prínosom, ako teraz keď už o rok budem mať pravdepodobne titul, a takmer 3 ročnú prax. Teraz sa moje úsilie o zmenu vysokoškolského systému nezmenilo, aj keď asi moja mladícka iniciatívnosť mierne ochabla, a pri súčasných povinnostiach sa mi ťažko púšťa do niečoho tak veľkého ako prestavba školského systému, ale pár nápadov mám, a spoplatnenie škôl nie je tým jediným. Aj keď osobne si myslím, že nie som prílišný idealista, keď budem tvrdiť, že spoplatnenie by školstvu v mnohom pomohlo.
Na záver ešte dodám, že podobná zmena by vysokoškolskému systému v krátkodobom horizonte priniesla možno viac starostí či problémov, avšak z dlhodobého hľadiska by malo dôjsť k spomínaným zlepšeniam. Ako každá zmena aj táto prináša svoje riziká a mnoho ľudí ju bude odmietať, ale osobne som presvedčený o tom, že v budúcnosti (možno o nejakých 10-15 rokov) nám naše deti, či ich deti budú vďačné za to, že sme sa odhodlali pre túto zmenu.
