O nejednom zázraku som azda už aj písal, a pokúsim sa pár ďalších spomenúť aj v nasledujúcom texte. Je paradoxné, že dokážem na jednej strane tvrdiť, že je na nás ako sa k životu postavíme, a veľa toho čo zažívame máme vo svojich rukách, a na druhej strane verím v zázraky a v to, že sú veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť, ani úplne pochopiť. Osobne mám teóriu, že keď sa človek nebojí a ide za svojim cieľom, pričom samozrejme neubližuje svojmu okoliu, tak mu potom Boh pomôže, čo vlastne vysvetľuje to, že nemáme byť pasívny, ale na druhej strane si ani nemáme myslieť, že všetko zvládneme sami, a máme s pokorou prijať to, že niektoré veci sú nám proste dané. Veci, ktoré sú nám dané, pričom mnohé z nich nedokážeme plne pochopiť sú práve tie zázraky.
Keby som tu mal opísať všetky úžasné zážitky, ktoré považujem za zázraky, a ktoré sa udiali v mojom živote za posledných pár týždňov, mesiacov či rokov, tak by som na to potreboval asi niekoľko strán a možno by som o tom dokázal napísať aj viac než stostranový román. Ťažko je mi z tých zázrakov vybrať tie najväčšie, a ešte ťažšie je podať ich tak, aby prehovorili aj k Vám, ale o niečo sa predsa pokúsim. K malým každodenným zázrakom považujem to, ako vyjde slnko, ako krásne vyzerá, keď zapadá, ako krásne sa usmialo to mladé dievča včera vo vlaku, ako ma objíme moja milovaná mamka aj napriek tomu, že som jej neraz ublížil, medzi zázraky by som určite priradil aj zrodenie nového človiečika.
Jeden z tých mini zázrakov, ktoré sa mi stali prednedávnom, a o ktorom som už rozprával snáď každému človeku s ktorým som sa stretol, sa mi stal vo štvrtok 4. Októbra. Ten deň a predovšetkým večer bol veľmi príjemný, ale najprekvapujúcejší zážitok sa stal večer po pol 10tej, keď som bol na Veni Sancte v UPC. Počas večera som tam stretol pár mojich dobrých kamarátov a kamarátiek, pričom práve keď som sa s jednou zhováral, zrazu ma po pleci potľapkal páter Bubák, ktorý jedným dychom aj dodal: „zdravím Viktor“. Ja som sa prekvapený otočil, a ledva veril vlastným očiam, tento známy, uznávaný a múdry človek ma pozná... Wav, následne mi povedal, že si ma všimol na videu z blogo stretka (týmto ďakujem Karolovi S.) a potom si prečítal moje články a bol s nimi nanajvýš spokojný. Ja som sa zmohol len na skromné ďakujem. Bol som veľmi prekvapený, že človek, ktorého považujem za autoritu a veľmi rozumného a rozhľadeného, mne malému človiečikovi prejavil uznanie za moje články.
Keď si tento mini-zázrak rozoberiem do detailov a pouvažujem nad tým, čo tomu predchádzalo, tak sa zoznámime s tým, ako ja vnímam život a všetky jeho udalosti. Skrátka keby mi pred takmer rokom dve známe nepovedali, že mám dar písania, a že by som mal spraviť web stránku, tak by som nikdy asi nezačal písať blog, a keby som nemal dostatok odvahy v tom pokračovať napriek počiatočným neúspechom, a keby som sa nad sebou sám nezamyslel, a nezačal v svojich článkoch viac ľudí povzbudzovať ako kritizovať (aj keď sa mi to ešte občas podarí), tak by som asi nenapísal pár z tých skvelých článkov. Keby som potom v sebe nenašiel dostatok odvahy ísť na blogo stretko, napriek tomu, že som tam nikoho nepoznal, a na záver stretka sa neprišiel rozlúčiť s Karolom S., tak by som nebol na tom videu, a páter Bubák by ma asi na internete nebol našiel. Keď sa na to bližšie pozriem, tak vidím, že bolo tam aj kus mojej odvahy a mojich rozhodnutí, ale bolo tam aj hodne náhod a vecí, ktoré mi boli dané, počnúc s prvotným impulzom od mojich dvoch známych.
Skvelé na tomto zázraku, ako aj na mnohých ďalších, je to, že ma posúvajú ďalej, podporujú ma v tom, aby som ďalej kráčal svojou cestou po ktorej ma vedie náš Pán. Na záver chcem ešte poďakovať všetkým, ktorý ma povzbudzujú a prejavujú mi uznanie za moju prácu, a pomáhajú mi pri mojom napredovaní a kráčaní s Pánom. Počnúc s mojou rodinou, mamkou a sestrou, cez Davida, Matta, Tomáša, kamarátky z mládeže vo Vrútkach, ako aj mnohých ďalších.
Najväčším zázrakom všetkých čias, ktorý som však tu neprezentoval je Ježiš Kristus, jeho príchod na Zem, narodenie, smrť a zmŕtvyvstanie a pre tento zázrak sa oplatí žiť, aj keď tie ostatné menšie nám tiež pomáhajú.
