Prvý raz som na diskotéke bol ako 16 ročný, keď som s jednou partiou zavítal na jednu dedinskú zábavu, na ktorej sme sa celkom dobre zabavili, aj keď na druhej strane som sa tam chvíľami necítil úplne vo svojej koži, nakoľko som síce poznal jedného človeka z partie, ale že by som do nej patril sa nedalo úplne povedať. Zážitkom z tejto prvej diskotéky bola však cesta z diskotéky do dediny, kde býval ten známy. Keďže otec jednej dievčiny, ktorý nás mal odviesť zaspal, tak sme po niekoľko hodinovom tancovaní na diskotéke pekne krásne šli peši asi 10 kilometrov, a až potom k nám dorazilo auto, čo nás prišlo odviezť, a počas tej viac než hodinovej prechádzky sme sa trochu porozprávali a spoznali, asi viac ako na diskotéke.
Neskôr keď som mal takmer 18, tak sme s partiou spolužiakov z gymnázia začali pravidelnejšie chodievať na diskotéky, nezabudnem ako na jednej „detskej“ diskotéke, ktorá začínala trochu skôr než ostatné, bolo asi 9 hodín večer a celý parket prázdny tak sme nabehli asi 8mi spolužiaci a postupne sa na parket pridávali aj ďalší a rozbehla sa diskotéka v plnom prúde. Neskôr keď sme zmaturovali sa naša partia čiastočne rozpadla, a každý sme šli na vysokú školu, a na diskotéky sme akosi nemali čas a chuť. Môj návrat k pravidelnému chodeniu na diskotéky prišiel až o niekoľko rokov neskôr, keď do Bratislavy prišla študovať moja sestrička, ktorá spolu s pár kamoškami sem tam zavítala na niektorú diskotéku v Mlynskej doline. Ja som raz šiel na diskotéku aj s pár spolužiačkami, to bolo prvý a posledný raz čo som bol v Casey, ale potom som začal chodiť pravidelne najmä do Elamu na Oldies disco, alebo sem tam aj do Uniqu, kde som raz prišiel o hlasivky, lebo som si neuvedomil, že nie je príliš dobrý nápad pokúšať sa viac než hodinu na diskotéke debatovať s jednou dievčinou.
Z diskoték mám pár skvelých zážitkov, pričom dosť záleží s kým človek na diskotéku ide, ale samozrejme aj ako hrá DJ. Jednu z tých lepších diskoték, na ktorej som (asi prvý raz v živote) vydržal od začiatku (cca 22:00) až do konca (4:00) som zažil práve pred pár dňami. Na diskotéke som stretol hneď niekoľkých známych, pričom som väčšinu času strávil s troma mladými dievčatami z ktorých som dobre poznal len jedinú. Ako tradične na diskotékach som nič nepil, na mierne počudovanie okolitých ľudí, našťastie väčšina ma už pozná, a nepokúšajú sa do mňa liať alkohol, veď predsa nie je zlé, keď je niekto úplne triezvy, keby bolo treba od šoférovať, alebo len niekoho odšikovať.
Ako tradične na diskotékach najmä keď som s partiou mladých dievčat, tak odháňam trochu podguražených mladých chalanov, ktorý sa niekedy veľmi neohrabane a dosť vtieravo snažia votrieť do priazne jednej z dievčat v okolí. Síce na jednej strane súcitím s nimi, že radšej tancujú v blízkosti dievčaťa, ako len s kamošom, ale na druhej strane ich tackavé pohyby hovoriace o množstve krvi v alkohole, teda pardon alkoholu v krvi, spojené s niekedy bezradnými výrazmi na tvárach dievčat, ktoré niekedy nevedia ako sa takéhoto chalana zbaviť ma pasujú do role rytiera na bielom koni, pričom ja mám túto rolu veľmi rád. Vtipnejšia príhoda s týmto súvisiaca bola keď som bol ešte s jedným kamošom na diskotéke, aj s 6timi kamarátkami, a vtedy sa z nás stali rytieri, aj keď sme o tom nevedeli. Keď sme boli na parkete s niekoľkými dievčatami, ku dvom dievčatám, ktoré oddychovali pri stole, prišli dvaja chalani, ktorí ich začali baliť, no a vynaliezavé dievčatá s trochu bujnou fantáziou, si vymysleli, že my (ja a kamoš) sme ich snúbenci. Teda dvom milým chalanom jedno z dievčat povedalo: “Naši snúbenci tancujú na parkete, a o chvíľu sa vrátia, a dokonca ja mám budúcu sobotu svadbu.“ Samozrejme, že to bolo dosť podozrivé, lebo ich snúbenci ich práve ignorovali a tancovali s inými dievčatami, miesto toho, aby im robili garde, no skrátka sa zo mňa stal rytier aj snúbenec už len tým, že som bol na diskotéke.
Na záver by som zhodnotil, že síce diskotéky mám veľmi rád, je na nich niekoľko vecí čo k nim síce patrí, ale mne občas trochu vadí. Je to najmä fajčenie, aj keď tuším som už videl v niektorých kluboch zákaz fajčiť na parkete, ale nie vždy sa to dodržiava, a potom aj pitie alkoholu, aj keď to, keď sa robí s mierou je takmer neškodné. Vtipné bolo ako som aj tentoraz sa spýtal kamošky, že prečo pije ten alkohol, keď jej to nechutí, ona sa obrátila na druhé dievča a zopakovala jej otázku v pluráli: “Prečo to pijeme keď nám to nechutí?“. Kamoška jej veľavravne odpovedala, že jej to chutí, a tak som dostal odpoveď: „nám to chutí.“ Pričom sa jej však po každom priložení pohára k ústam nezmyselne skrútili pery do zvláštnej grimasy, ktorá podľa mňa nevyjadruje pocit slasti. Ale čo už, asi s tým nič nenarobím. Na to, aby sa odviazali, asi potrebujú alkohol, alebo skrátka keď si na diskotéke tak sa patrí si vypiť, či nie?
