Po pár mesiacoch sa im pokazil televízor. „Hádam ho nebudeš dávať do opravy to sa neoplatí. Kúp si nový, teraz dostaneš pôžičku na čokoľvek.″, vravela kamarátka Katka. Viera kúpila nový televízor, samozrejme taký drahší, nebude predsa kupovať výbehový model. Veď ešte jednu pôžičku zvládne pri svojom plate...
V lete sa chystala kolegyňa Darina s rodinou k moru: „Poď aj ty s nami. Chlapci sa spolu zabavia a ja sa budem mať s kým baviť, kým môj muž bude vylihovať na pláži... Nehovor mi, že nemáš našetrené...″ Viera si zobrala ďalšiu pôžičku, z časti zaplatila dlhy zo starých pôžičiek a z druhej časti mala na dovolenku so synom v Bulharsku.
Viere sa darilo dobre. Synovi nič nechýbalo ani jej. Ďalšie Vianoce boli tiež štedré. To, že žijú na pôžičky nikto okrem Viery netušil. V práci prepúšťali. Viera mala šťastie o prácu neprišla, ale o časť platu áno. Po čase nebolo na splátky. „Keď tento mesiac nezaplatím, nič sa nestane. O mesiac zaplatím dvojnásobok.″, uisťovala samu seba. Dlhy sa postupne zväčšovali, až ju nakoniec „dobehli″...
Krátko pred termínom exekúcie prišiel na návštevu strýko. Strýko a jeho rodina boli jej jediní príbuzní. Viera sa trocha bála, čo jeho neohlásená návšteva znamená. Strýko bol veselý a pri káve vytiahol hrubú obálku. Predal pozemky po starých rodičoch a priniesol Viere jej podiel. Viera nechcela veriť vlastným očiam a ušiam. Po bezsenných týždňoch sa konečne vyspala. Na druhý deň vyplatila dlhy. Ostala jej hotovosť ešte na darček pre syna, aby boli aj tieto Vianoce pekné.
Predvčerom večer jej zavolala Darina: „Ideme cez vianočné prázdniny do Tatier na lyžovačku nepridáš sa?″ Ešte jej neodpovedala, prezerá si ponuky na bezúčelové pôžičky...
Človek sa často nepoučí z chýb. Treba najprv padnúť poriadne „na hubu″...
Želám Vám všetkým krásne Vianoce. Bezpôžičkové a šťastné v kruhu najbližších! :-)
