Možno je hlboký filozof, ktorý môže niekam posunúť našu spoločnosť. Alebo je jediný spomedzi kandidátov, komu nejde o moc?
Ono to bude omnoho prostejšie. Andrej Kiska je síce oponentom predsedovi vlády, ale medzi riadkami vysiela voličovi podobný signál ako on: „som tu na to, aby som sa o vás postaral".
Pre voliča nie je dôležité, či jeho prezident rozumie svojmu remeslu ani či niečo naozaj ponúka. Chce dobrého tatka, na ktorého sa môže vždy obrátiť. Chce niekoho, kto vyrieši jeho problémy.
Chce istoty.
A navyše je naštvaný na politikov a prestáva medzi nimi rozlišovať - a tak im chce ukázať, že ich už nechce.
Možno bude z Andreja Kisku dobrý prezident. Možno nie. Neviem. Z jeho programu či vystupovania sa to zisťuje ťažko. Možno sa naučí byť politikom a nestratiť pri tom sám seba... a možno aj nie. A možno ho predseda vlády zo svojho postu prevalcuje.
Aby som bol zrozumiteľný: ak sa dnešný trend potvrdí, budem Kisku v II. kole rozhodne voliť a budem mu držať palce. Ale z jednej veci mi bude smutno: z posilňovania posolstva, že ľudia sa vlastne nemusia snažiť, pretože sa o nich ktosi hore vždy postará. Vlastne ešte horšie: že tí hore sú tu práve na to, aby to robili.
Chcel by som od vrcholných politikov viac. Chcel by som takých, ktorí budú spoločnosť niekam posúvať. Ale to by sme si ich museli aj vybrať.
Volič je z politiky frustrovaný. Chce priamu demokraciu, veriac, že sa vie rozhodnúť lepšie ako politici. Ale keď má možnosť, uprednostní pred odborníkmi dobrých tatkov. Nie je to paradox?
