V tomto článku sa nebudem venovať priamym volebným podvodom. Nie že by neboli možné – tých možností, ako pri voľbách podvádzať, je viac, než si bežne myslíme. Sú však pekne zdokumentované iniciatívou Naša Bratislava v manuáli proti volebným podvodom. Ak im chcete vo svojom okrsku zabrániť, dôkladne si ho preštudujte.
Aj vy si občas radi zanadávate, či aspoň povzdychnete, že tí politici sú všetci zlí, kradnú a klamú? Že nech „tam“ je ktokoľvek, vždy je to nakoniec darebák? Ak áno, je to v poriadku. Patríte k väčšine.
Zdá sa mi, že pri dnešnom mediálnom križovaní nádejného politika, ktorý ako jeden z mála má ambicióznu víziu lepšieho Slovenska, nastal správny čas položiť si otázku: aký je ideálny politik? Ako si ho predstavujeme? Ak odpisujeme Rada Procházku (čo mnohí dnes, zdá sa, robia), nuž dobre. Ale skúsme si povedať, aký by mal byť ten naozaj správny politik, ktorému budeme ešte ochotní zveriť svoju pošramotenú dôveru.
Keď zmiešame niektoré látky, prebehne reakcia a stane sa malý zázrak. Vznikne čosi nové. Nová kvalita. Ale neplatí to vždy. Inokedy je výsledkom nesúrodá zmes. Niekedy sa jedna z látok rozpustí v druhej alebo dokonca nastane explózia. Čo z uvedeného platí pre plánované zlúčenie rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia, ktoré predstavil Rado Procházka, politik, ktorý má potenciál prinášať nové myšlienky a o pár rokov zrejme aj určovať hlavný smer politiky na Slovensku?
Tak som išiel na daňový úrad. Nie, nie že by som veľmi chcel. Musel som. Banka totiž chcela potvrdenie, že som vyplnil daňové priznanie nejakými konkrétnymi číslami. Kópia priznania nestačí, treba tlačivo. Čo už. Určite to bude jednoduché. Dane platím, opísať tri čísla z daňového priznania som zvládol, potrebujem len pečiatku.
V týchto dňoch vzniká projekt novej strany Rada Procházku a jeho kolektívu. Zatiaľ ešte nikto netuší (možno ani jej zakladatelia), ako sa bude volať, ale očakávania, ktoré vyvoláva, sú priamo úmerné skepse z politiky, ktorá je v spoločnosti prítomná.
Úvodom: nie som aktivistom proti očkovaniu. Konšpiračné teórie z duše nemám rád. O očkovaní nezvyknem písať ani inak sa v tejto veci neaktivizujem. Aj k tomuto blogu som sa dopracoval len preto, aby som trochu vykompenzoval jednostranné informácie, ktoré sa v ostatných dňoch objavili v denníku SME, v článkoch, hovoriacich o odporcoch očkovania ako o konšpirátoroch, zanietencoch a odporcoch zdravého rozumu.
Nie som volič Andreja Kisku. Verím tomu, že má mnoho neduhov a ani zďaleka nedosahuje kvality iných kandidátov (ako inak, najmä toho môjho). Niečo som o tom aj popísal – práve preto cítim povinnosť, keď som povedal A, doplniť aj B.
Možno sa budete čudovať, ale medzi hlavnými dôvodmi, prečo budem voliť Rada Procházku, nie je jeho kompetentnosť, prepracovaný program, schopnosti argumentácie, vnútorná konzistentnosť, vek, ani napríklad fakt, že roky nezištne pomáha Kremnici pred veľkými hráčmi biznisu. To sú väčšinou len predpoklady, nie však dôvody, ktoré rozhodli.
Nie, ani ja si nemyslím, že by sa voliči rozhodovali podľa volebných programov. S dávkou čierneho humoru môžeme povedať, že pri urnách sú vždy prítomné emócie, pričom v prípade tých volebných najmä osobné sympatie a dôvera. Skúsme si ale na chvíľu predstaviť, že tie sympatie sú (minimálne u mysliaceho voliča) aspoň trochu ovplyvnené nielen marketingovými nástrojmi, ale aj programom kandidáta.
Motto: „Je trochu problematické vyhnúť sa politike, keď ste prezidentom.“ (z románu Jonasa Jonassona) [1]
Je Andrej Kiska spôsobilejší na funkciu prezidenta, ako – len tak od boku – Rado Procházka alebo Milan Kňažko? Rozumie lepšie zákonodarstvu, aby mohol fundovane zdôvodňovať odmietnutie podpisu zákona? Rozumie lepšie súdnictvu (ako prezident bude musieť posudzovať kvalitu vymenúvaných sudcov)? Alebo rozumie lepšie politike ako takej?
Tento článok nie je o právomociach prezidentských kandidátov, ich politickej orientácii, programe ani schopnostiach presadiť ho. Skúsim sa zamyslieť nad niečím, čo je pri prvom pohľade menej očividné, avšak čo je možno nemenej dôležité z dlhodobejšieho hľadiska.
Asi som jedným z mála, kto ešte nenapísal blog k prezidentským voľbám. Rozhodol som sa tento ťažký šrám na mojom osobnom (čoskoro kádrovom) profile napraviť.
