Čo majú spoločné reality shows, telenovely a IQ 130

Nuž, robím náročnú prácu. Manažérsku. Hádam zodpovedá môjmu IQ, schopnostiam, zručnostiam a možnostiam. Určite to tiež poznáte. Niekedy je stresov viac, niekedy menej. Keď je kľud (aspoň relatívny), je dobre. Ale sú dni, že sa nemám čas ani napiť vody, na stole sa mi kopí nevybavená pošta, rozrobené projekty a poznámky v diári už sa nedajú ani prečítať. Od telefonovania z mobilu ma bolí nielen ucho, ale polovica hlavy a tá druhá polovica ma bolí tiež, veď sa mi to celý deň všetko na ňu sype... Večer si ani neuvedomím, že už nie som vo firme, ale v supermarkete a že sa bezcielne potulujem medzi regálmi a snažím sa naprogramovať na slovo „večera“. Domov prídem s hrčou v hrdle a na hrudi mi sedí niekto riadne obézny. Myšlienky mi ešte stále poskakujú medzi problémami z celého dňa a už som naozaj taká vyrozprávaná, že zo seba nedokážem vydať slovo. Ba predsa, poprosím deti, aby na mňa aspoň hodinu nerozprávali, kým sa nespamätám. Niekedy to trvá aj dlhšie. Už poznajú tieto moje stavy a rešpektujú to, veď sú už veľkí. Vedia, že ja som živiteľka rodiny a že to nie je ľahké. A vedia aj to, že im to vynahradím.Raz za rok aj mňa choroba zloží do postele. Vtedy si zoberiem dovolenku (veď aj tak ju nemám šancu vyčerpať) a naozaj aspoň dva dni ležím. Ďalší deň sa presuniem k telke a v tých ďalších to už striedam s domácimi prácami. Toho času je zrazu tak veľa, že neviem, čo s ním. TV beží stále a ja prepínam a hľadám a mnohokrát už pozerám všetko, čo príde. A tak raz ku mne prišla aj prvá telenovela. Bola to z núdze cnosť. Ale tak som sa Vám do toho zapozerala, že som nevedela skončiť. Už som dávno chodila do práce a po návrate domov som už celá nedočkavá čakala, či sa Esmeralde vráti skôr zrak alebo láska. Aj keď som sa trocha hanbila, že pozerám tie „prázdne stupídnosti“ a nikomu som sa s tým nechválila, nesnažila som sa prestať. Potom však zase prišlo ťažšie obdobie v práci, neskoré návraty domov a tak som vypadla z deja, z ktorého sa vlastne ani nedá vypadnúť. Prežila som to v pohode, aj keď práve vtedy mi došlo, čo bolo na telenovelách fajn. Absolútny relax. Je jedno, koľko dielov ste zameškali. Po celodennom strese sa zavesíte na jednoduchý dej, nad ktorým nemusíte vôbec rozmýšľať. A keď sa Vám stane, že nejaký čas nevnímate, o nič neprídete. Všetko je jednoduché, dobrí sú dobrí a zlí sú zlí a aj keď to tak nevyzerá, vy viete, že to tak je. A že nakoniec zvíťazí dobro a láska a tí pekní ľudia v pekných šatách budú šťastne žiť, kým nepomrú. Je to únik z reality. Po 45 minútach sladkej romance sa cítite ako znovuzrodení. Telenovely už dávno nepozerám, teraz máme reality shows, prípadne iné shows. Je to podobný relax. Nechcem ich teraz hodnotiť, aj keď mám svoj názor a zďaleka nie všetko pozerám. Vyberám si. Ako tú najobľúbenejšiu. Zase pekní mladí ľudia v pekných šatách. Lahodné pesničky, dobrá zábava a to všetko nám servírujú pekne zabalené do hry pre deti i dospelých. Bavím sa, je to určite lepšie, ako pozerať nejaký krvák. Z môjho pohľadu. Lebo v mojom veku už neupadám do hystérie z nadšenia ani z rozčúlenia a neodpadávam pri pohľade na niekoho. Dokonca ani neposielam hlasy. Iba si to užívam a občas žasnem nad tým, aké vyzreté má niektoré názory môj pubertálny syn. A myslím na to, že pre mnohých ľudí pri televízoroch je to čas, kedy na chvíľu odložia tvrdú realitu všedných dní, zápas o existenciu alebo o čosi iné. Tento program im dokonca dáva nádej, že sa splnia aj ich veľké sny. Na záver musím povedať, že nie som plytký človek. A viem, že existuje aj iný, možno lepší a príjemnejší spôsob relaxu. Mám rada šport, dobrý film, knižku, aj pohár vínka v dobrej spoločnosti. Aj iné veci. Iba som našla iný uhol pohľadu na niektoré javy týchto čias.