Pracujem v súkromnej spoločnosti v malom meste na Záhorí. Som tu už naozaj ako inventár, už takmer 9 rokov a to je doba, za ktorú naozaj je vidieť obrovský kus cesty a teda aj rozvoja firmy. Bola som teda pri tom. Z malej firmy s takmer až rodinnými vzťahmi sa stala akciová spoločnosť, firma stredne veľká, ktorá má vyše dvesto zamestnancov a hlavne zaujímavý a zdravý výrobno-obchodný program. Verím, že som prispela svojim dielom k tomuto úspechu. Niekoľko rokov som sa venovala marketingu, vlastne som bola úplne pri všetkom, od prvých vizitiek, prvých, „na kolene“ robených katalógov, vlastnej realizácii všetkých marketingových aktivít, až po neskoršie riadenie marketingového oddelenia. Keďže sa ale v progresívnych firmách stále niečo deje a robia sa zmeny, v určitom čase vznikol pre mňa priestor venovať sa čiste public relations. Privítala som túto možnosť, lebo táto činnosť bola pre mňa z celého marketingu najpríťažlivejšia. Akási čerešnička na torte. Poznám firmu naozaj dobre, lebo popri marketingu som stihla v rámci mojej kumulovanej funkcie ešte zastrešovať mnohé iné činnosti. Poznám nielen ekonomiku a spôsob riadenia, ale aj históriu, ľudí, vzťahy, filozofiu firmy a ďalšie dôležité veci. Mnohé z nich som sama tvorila. No a potom, mám vzťah k písmenkám, rada ich ukladám vedľa seba.Keď v našej firme prvýkrát vyšiel sa svetlo pojem public relations, reakcie boli všelijaké. Niektorí kolegovia ho poznali (hlavne management), niektorí ho počuli prvýkrát, ale málokto presne vedel, čo to obnáša. Ľudia keď niečomu nerozumejú, tak sa usmievajú a čakajú, čo to prinesie. Prišlo teda na rad (nikdy nekončiace) vysvetľovanie. Nielen kolegom, ale aj obchodným partnerom. Zaujímavé je, že najviac sa ľuďom zafixoval v hlave pojem „vzťah s verejnosťou“. Keďže som žena, radšej používajú dvojzmyselné spojenie „styk s verejnosťou“. Beriem to s humorom, lebo viem, že ten pomáha mnohokrát prekonať aj ťažšie situácie a vnáša do nášho (aj pracovného) života kus ľudskosti a zbližuje ľudí. Všetci ma poznajú ako energickú, dobre naladenú ženu, ktorá organizuje a moderuje všetky firemné podujatia. Som pri dôležitých rozhodnutiach a situáciách, ale aj pri každej zábave a tancovačke. Zvlášť na veľkých stretnutiach s obchodnými partnermi, ktoré sú spojené aj so zábavou, už registrujem na známych tvárach okrem úsmevu aj z pamäti vytiahnutý ten dvojzmyselný pojem. Doslova ich teší ho vysloviť. Po akcii mi potom prídu e-mailom fotky, s oslovením: pre Evku, generálnu riaditeľku pre styk s verejnosťou. Tak aj toto je spôsob, ako ľuďom ozrejmiť, čo tá moja funkcia vlastne obnáša. Je to, samozrejme, trochu nadsadené s tou zábavou. Všetci vedia, že mám pod palcom každú výstavu, event, tlačovku, novinárov, školenia, briefingy, sponzorstvo a dokonca aj Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ale aj ochranné známky, závažné reklamácie, či niektoré legislatvne záležitosti. No a samozrejme, všetci majú radi interné firemné akcie (športové hry a pod.). Ale prídu sa poradiť aj s problémom, alebo ma kolegovia niekedy prizývajú aj na svoje porady úsekov, hlavne pri oznamovaní zmien a nových pravidiel. Nuž, takto v praxi sa to ľuďom ľahšie pochopí. Keď vidia moje konkrétne aktivity. Napriek tomu mám pocit, že ešte stále mnohí nechápu, čo to vlastne public relations je. Pre niekoho je to dokonca stále iba kontrola pravopisu na tlačovinách. Myslím si, že by som mohla zo seba dostať omnoho viac (viac urobiť pre firmu), keby tento post, či pracovná náplň, bola správne pochopená. Ja viem, čo všetko by som mohla robiť, čo by bolo dobré, ako pomôcť veciam, ale mnohokrát sa cítim nepochopená, akoby som tvorila sci-fi. Okrem informácií viem využiť aj intuíciu a myslieť dopredu, čo sa mnohým nepáči. Ale PR je aj o tom, že sa človek vie vcítiť do pocitov, ale aj myslenia iných. Že vie predvídať problémy, ktoré by mohli prísť. Ale aj predvídať následky tých problémov a radšej hľadať riešenia, ako im predchádzať. Hľadať spôsoby správnej komunikácie a informovanosti. Spôsoby, ako pravidlá nielen vymyslieť, ale ich aj dodržiavať. Vnášať do života firmy všeobecné životné princípy, hodnoty, ľudskosť, záujem o človeka, úctu k iným, ale aj poctivosť a precíznosť v práci. A mnohé iné veci. Často sa ale cítim ako ten, kto vyhľadáva zbytočné problémy, kto „rýpe“, ako negativista a ten, čo má zbytočné obavy. Žijem s touto firmou tak, ako keby bola moja. Inak to neviem. A keď vidím, že niečo by malo byť inak, ako je, alebo by sa malo robiť inak, ako sa robí, poviem to nahlas. Nie pre moju dôležitosť. Pre dobro tejto firmy. A budem to tak robiť ďalej, aj keď sa stretávam s nepochopením. Veď to mám vlastne v náplni práce. A ja ju mám naozaj rada.
PR (public relations) mojimi očami
Pôvodne som chcela len prispieť do diskusie Jožkovi Bednárovi k jeho článku „Public relations alebo skôr veselo o jednom povolaní“. Ale žiť s týmto povolaním je naozaj na jeden samostatný príspevok aj pre mňa. Táto oblasť môjho profesionálneho života mi priniesla nie len veľa nepochopenia a vysvetľovania, ale aj humorných situácií. Zvlášť v prostredí menšieho mesta je to niekedy až komické. Tak sa snáď Jožko neurazí, nechcem mu zobrať tému, iba k nej prispieť.