Kráľom, ktorého už v roku 1297 pápež Bonifác VIII vyhlásil za svätého. Dej Prekliatych kráľov sa odohráva zväčša v 14. storočí. Úplne na začiatku je čitateľ svedkom popravy veľmajstra Rádu templárov Jacquesa de Molay. 18. marca 1314 ho upálili v Paríži. Podľa románu v hodine svojej smrti Jacquea de Molay preklial francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného spolu s jeho posluhovačmi. Dôsledkom prekliatia mal byť úpadok Francúzska. S francúzskym mestom neobvyklého názvu, Mŕtve vody (tak znie preklad originálneho názvu Aigues Mortes) spájajú tieto udalosti minimálne dve veci: mesto na juhu Francúzska v regióne Languedoc – Roussillon (département Gard) založil práve Ľudovít IX. A väznili v ňom templárov.
Ľudovít IX., známy ako Svätý Ľudovít (1214-1270), bol asi jeden z najprogresívnejších stredovekých vládcov Francúzska. Vďaka svojmu náboženskému zápalu sa postaral o otvorenie Svätej kaplnky (Saint Chapelle) na île de la Cité., o pozdvihnutie Sorbonny na centrum umenia a múdrosti, o zreformovanie justície a štátnej správy v Kráľovstve francúzskom. Len jeho postoj k židovskej komunite nie je možné označiť za progresívny, alebo aspoň liberálny. V roku 1242 dal v Paríži spáliť všetky výtlačky Talmudu, ktoré sa podarilo vypátrať. O dvanásť rokov neskôr nechal z Francúzska vyhnať všetkých Židov, ktorí nekonvertovali na katolicizmus a v roku 1269 prikázal Židom nosiť krúžok zo žltej látky, medailón na hrudi a špeciálnu čiapku (tá bola určená pre ženy). Toto opatrenie malo viditeľne odlíšiť Židov od ostatného obyvateľstva a zabrániť uzatváraniu zmiešaných manželstiev. Kto vie akú zásluhu mala táto starostlivosť o najväčšie kráľovstvo v Európe, na zhoršení zdravotného stavu kráľa Ľudovíta. Keď ho v roku 1244, zlý zdravotný stav dostal až do ohrozenia života, prisľúbil, že ak vyzdravie, vypraví krížiacku výpravu na slávu Pánovu proti neveriacim. „Zanedbateľný“ problém s chýbajúcim prístavom v Stredozemnom mori, v ktorom by mohol sústrediť veľké vojsko a dostatok ľudí vyriešil nákupom pozemkov v pustej a nehostinnej krajine obklopenej lagúnami. V roku 1240 Svätý Ľudovít založil opevnenú osadu Aigues Mortes a vybudoval príjazdovú cestu vďaka, ktorej sa už v roku 1241 začala stavba Tour de Constance. 40 metrov vysokej budovy valcovitého tvaru s priemerom 22 metrov a hrúbkou stien asi 6 metrov. Strážna veža a maják, z ktorej bol dokonalý výhľad na situáciu v prístupových kanáloch, ale aj na mori. V 14. storočí, za vlády Filipa Pekného, poslúžila ako vezenie pre templárov. Zaujímavé je, že veža vôbec nepôsobí mohutne. Vyzerá ako kamenný menší príbuzný súčasných zásobníkov na plyn. Hoci trochu neobvyklého tvaru.
V roku 1248 vyplávali z prístavu lode s rytiermi a služobníctvom na siedmu krížiacku výpravu. V literárnych prameňoch sa môžete stretnúť aj s označením 6. výprava. Podľa pôvodného plánu malo vojsko ovládnuť Egypt a preniknúť do Svätej zeme s cieľom získať Jeruzalem. Napriek úspechu pri Damiette sa Francúzom nepodarilo dobyť Káhiru. V roku 1250 Ľudovít IX. padol pri Al-Mansúrá do egyptského zajatia. Vďaka výkupnému sa dostal na slobodu a presunul sa do Akkonu. Smelo možno povedať, že vďaka tejto voľbe ovládol Blízky východ. V Egypte Mameluci (vojenská kasta) vyvraždili Ejubovcov a Ľudovít Svätý mohol zmodernizovať krížiacke pevnosti v Akre, Cézarei a Sidóne. Do Francúzska sa vrátil v roku 1254.
K rozhodnutiu opäť využiť Aigues Mortes ako základňu pre Ôsmu výpravu doviedli Ľudovíta vojenské úspechy egyptského vládcu Baibara I. V roku 1270 vyplávali lode smerom na Tunis. Podľa niektorých zdrojov sa Ľudovít práve v Tunise nakazil morom a tam aj zomrel 25. augusta 1270. Táto informácia nie je príliš hodnoverná. Mor sa objavil až v roku 1347. Pravdepodobnejšou verziou úmrtia je nákaza dyzentériou. Križiacku výpravu zrušili. Anglický princ Eduard sa však plavil ďalej do Akkonu. S egyptským vládcom Baibarom v roku 1271 uzavrel 11-ročné prímerie a zrušená výprava skončila prijateľným kompromisom.
Dnes tak veľmi obdivované a vo svojej dobe naozaj dokonalé, opevnenie okolo mesta nedokončil Ľudovít Svätý. Svojimi financiami (alebo skôr finančnými prostriedkami zo štátnej pokladnice) výstavbu podporil najskôr Filip III. Smelý a po ňom Filip IV. Pekný. V najnižších častiach dosahujú hradby výšku 11 metrov, celková dĺžka dosahuje 2 km a na šírku zaberajú 2,5 metra. Ich výstavba bola ukončená v roku 1272. Ešte ku koncu 13. storočia prebehla ich úprava. Súčasťou hradieb sa stalo dvadsať strážnych veží. Stavebný materiál sa dovážal do Aigues Mortés na lodiach po rieke Rhône z vápencových lomov vzdialených asi 50 km.
Pôvodné vojenské domy, skôr kasárne, boli z dreva s pôdorysom rovných 550x300 m. Kamenné domy, ktoré ich začali nahradzovať v 16. storočí rešpektovali prísne pravouhlú uličnú sieť. Vďaka tomu sa v mestečku dá dobre orientovať ešte aj dnes. Úpadok mesta spôsobil opačný dôvod aký stál za jeho vznikom. V roku 1481 bol prístav Marseille pripojený k Francúzskemu kráľovstvu. V časoch Ľudovíta Svätého patril marseillským kniežatám. Pre kráľa bolo výhodnejšie postaviť pre svoje vojsko nový prístav, ako platiť nehorázne poplatky za prenajatie existujúceho. Kanál spájajúci prístav s morom prestal byť udržovaný. Začal sa zanášať náplavami a mesto sa zdanlivo vzďaľovalo od pobrežia. V pôvodnej strážnej veži Tour de Constance vo väzení nahradili templárov hugenoti. Náboženskí reformátori, kalvinisti, ktorí sa stáli známi v Európe najmä vďaka tzv. Bartolomejskej noci. Za tú sa považuje noc z 23. na 24. augusta 1572, na deň sv. Bartolomeja. Na základe príkazu kráľa Karola IX. začali jeho vojaci cielene zabíjať hugenotov. V Paríži počas noci zomrelo viac ako 3000 ľudí.
Mesta Aigues Mortes sa tieto udalosti nedotkli. Čas tu už dávno plynul akosi pomalšie. Pomalšie znamenalo, že staré sa príliš nebúralo a nového pribúdalo veľmi málo.
V letných mesiacoch tu stále, skôr už, ale len ako atrakciu pre turistov stále predvádzajú výrobu soli z morskej vody. Mesto obklopujú Salins du Midi, teda saliny, prirodzené, ale aj umelé veľmi plytké nádrže s morskou vodu, ktorá sa pomaly odparuje. Po jej odparení sa vykryštalizovaná soľ zbiera a v nemalom množstve sa stáva súčasťou tunajších suvenírov. Špeciálny darček špeciálna soľ zo Salins du Midi.
Aigues Mortes leží necelých 35 km od väčšieho a známejšieho francúzskeho mesta Montpellier. Zaujímavé na ňom je, že výstavnosťou a krásou svojho opevnenia môže konkurovať „svetovému“ Carcassonne. Čo je však ďaleko sympatickejšie, nie je tak preplnené najmä cez týždeň, turistami a hradby môžete obdivovať v ich plnej kráse bez toho, že by ste boli v pohľade rušený novou zástavbou.
P.S. Napriek tomu, že toto miesto je úzko spojené s rytierskymi vojskami (či už križiakmi všeobecne, alebo templármi špeciálne) suveníry s touto tématikou tu kúpiť nedostanete. Možno sa obyvatelia dodnes hanbia za väznenie členov rádu, ktorý bol krivo obvinený.
