Neznášam tieto obálky kedysi ozdobené modrým pruhom. Obyčajne prinášajú úradné správy, ktorých obsah by mal byť natoľko závažný, že je treba prijatie verifikovať. Myslím si, že patrím k normálnym občanom nepáchajúcim zločinné praktiky, ale aj tak ma papierik od poštára vyvedie z miery. Najradšej by som hodil za hlavu svoju bezúhonnosť, a napriek sviatočnému piatku, vykradol poštu, aby ma moja neistota celkom nezožrala. Na čo som zasa zabudol, zmenil sa v tomto chaotickom štáte opäť nejaký nepodarený zákon?
Je biela sobota a z nedočkavosťou šklbem odpornú obálku, nie je na nej našťastie pečiatka daňového ale „iba“ mestského úradu. Mám zatiaľ strechu nad hlavou, a preto za ňu musím platiť daň. Neviem síce prečo, ale bolo to odjakživa. Možno za evidenčné tabuľky na dome a asi aj za inžinierske siete, takže dobre, beriem. Nezmyselnejšie je platenie dane za psa, ktorý sprevádza človeka od nepamäti a navyše v mojom prípade prežije celý psí život na dvore.
Konečne držím závažný dokument v ruke. Úľava. Opäť tupina. Je to výmer na nedoplatok za tohoročnú daň z nehnuteľnosti spolu s vypísaným poštovým poukazom. Sedem slovenských korún som, neviem akým nedopatrením, nezaplatil. Usmial som sa, ale dvihol sa mi z toho žalúdok. Úradníci, ktorí o každom z nás vedia už pomaly všetko, vypisujú výmery, poukážky, doručenky, aby získali od občana sedem korún a zaplatia za to minimálne päťdesiat na poplatkoch. Rozmýšľam, že tak ako je mojim zvykom, pošlem úradom o desať korún navyše, na nezmyselné chyby pri zaokrúhľovaní. Aj o zaokrúhľovaní mame totiž príslušné paragrafy v zákonoch. Ale radšej nie. Určite by ma opäť o vzniknutom preplatku museli informovať takouto nápaditou formou. Stresov mám dosť, ale neviem či k vyrovnaniu nedoplatku namiesto obvyklého spôsobu – internet, nepoužijem priloženú poukážku. Ak tak urobím, je na svete ďalšia tupina. Za prevod na účet si pošta z platby strhne minimálne štyri koruny. To sa vlastne stane i po bezhotovostnom prevode, takže tupina za tupinu. Získané tri koruny pre mesto iste nestálo za moje veľkonočné dobrodružstvo.
Dnes to bolo, ako už viackrát, „do vlastných rúk“ s úľavou. Nemusí to však byť vždy iba tak. Neznalosť zákona neospravedlňuje, a preto sa maj na pozore, občan. Beztrestne šafáriť môže iba vláda na základe tupej parlamentnej práce.
