Tento odľahlý kút Islandu, kam zavítajú len najodhodlanejší cestovatelia, je riadne od ruky. Je tu málo obyvateľov a prírodné krásy, ktoré zďaleka nie sú také známe ako napríklad tie na tzv. Zlatom okruhu pri Reykjavíku. Mňa to sem práve preto lákalo natoľko, že som sa myšlienky na Westfjordy nevedela zbaviť.
Stačilo pár kilometrov a viem, že to bola dobrá voľba. Autá takmer zmizli, sem totiž islandská okružná cesta č. 1 nezachádza. Táto tu nie je ani náhodou taká rýchla a priamočiara; je to jazda nádhernými hlbokými fjordmi. Sú neúnavné, ako si tam jeden za druhým existujú a my sa nimi postupne prehryzávame: niekoľko kilometrov ideme smerom do vnútrozemia a ešte tam len vchádzame a už vidíme hneď oproti cez úzky morský pás, kadiaľ sa z hĺbky fjordu zas budeme vracať smerom k otvorenému moru a približovať sa postupne ďalej na sever. Mosty sa tu cez fjordy nestavajú, treba si ich všetky obísť. Nad fjordmi skaliská, v diaľke zasnežené hory a z času na čas nejaké obydlia.
Aj na výbornú domácu jahňaciu polievku sa zastavujeme v reštaurácii v starom islandskom dome, naokolo nič, len ticho, výhľady a domáci havkáči. O fjord ďalej zas v mori zbadáme len tak z ničoho nič odfukovať v diaľke veľrybu. Po pätnástej fontáne vzduchu a vody nám veľryba zadnou plutvou zakýva, zanorí sa a nečakanému divadlu je koniec.
Za siedmimi horami a siedmimi dolinami, teda v našom prípade za siedmimi fjordmi (ale to rátam len tie super hlboké), prichádzame do mestečka Ísafjörður. Tento náš jeden z cieľov vznikol celkom humorne, keď sme pred dvomi rokmi náhodne narazili na článok o „malom vzdialenom islandskom mestečku, ktoré si na cestu namaľovalo 3D prechod pre chodcov“. Tak a teraz sme tu, v našom najsevernejšom islandskom bode a 3D prechod v obyčajnej ulici pri miestnych potravinách ledva nájdeme, pretože z uhla nášho príchodu ako 3D vôbec nevyzerá.
Keď na to ale prídeme a nájdeme správny uhol, naša zábava nepozná hraníc! Videli sme na Islande všeljaké nádherné miesta, ale toto je pre mňa v tejto chvíli zrazu takým bizarným dosiahnutým cieľom. Možno preto, že cesta sem „na koniec Islandu“ vyzerala ešte pred tromi týždňami zo Slovenska tak strašne vzdialene a nedosiahnuteľne.
Kemp hneď za mestom pod vodopádom pri potoku je veľmi malebný, sprchy sú zas zadarmo a WC konečne čisté, čo sa kupodivu na Islande extra často nevidí. Tiež si tu k dokonalosti doviedli svoj pracovný čas: recepcia kempu funguje jednu hodinu ráno a jednu hodinu večer. Ale veď, keď sa tam nenapasujeme, oni si nás nájdu.
Dokonalý pracovný čas majú aj v obchodoch – hoci je pracovný deň, Bónus aj Nettó otvárajú až o 10.00 a my sme akurát dnes na potvoru vstali pomerne skoro a už o 9.00 stepujeme pred obchodom. Ďalšiu hodinu to rozhodne robiť nebudeme a s jogurtmi nás prekvapivo uspokojí neďaleká pumpa.
Naj tunel a naj vodopád (?)
Hneď za Ísafjörðurom prechádzame jedným z najúžasnejších tunelov na svete, lebo po vyše kilometri sa dve lajny obojsmerného tunelu zužujú na ďalšie 4-5 km na jeden jediný pruh. Keď ide auto oproti, treba nájsť najbližšie odstavné miestečko a jeden sa uhne. Keby tu bola intenzívna premávka, bol by to celkom dlhý prechod tunelom, ale na Westfjordoch vedia, že si to môžu kľudne dovoliť. My sme sa obchádzali len s jediným autom.
Opäť celý deň prechádzame nádhernými drsnými fjordmi, tiahlymi zákrutami zhora dole a zas zdola hore, no nádhera! Sem-tam osamotené obydlia ... a potom zrazu pri vodopáde Dynjandi, kde sa vzali, tu sa vzali, tri turistické autobusy! Tak ja tu básnim o Westfjordoch ako o mieste len pre otrlých cestovateľov a dnes sa tu zrazu cítim ako na hlavnej ceste. Vodopád je to ale znovu prenádherný a opäť je úplne iný ako všetky predošlé. Je mohutný, zhora nadol sa rozširuje a padá v kaskádovitých schodoch. Aj keby som si chcela vyrobiť rebríček naj vodopádov na Islande, nedá sa to!
Za Dynjandi skrútila Arabela prsteň a všetci ľudia zas zmizli. Opäť si užívame túto drsnú a prekrásnu časť Islandu, navyše dnes aj s typickým islandským počasím. Prší a fučí. To nám na pláži Rauðasandur úplne vyhovovať nebude…
Rauðasandur mala byť, za prvé, na rozdiel od všetkých čiernych pláží na Islande, žlto-červeno-ružová ... podľa uhlu dopadu slnečných lúčov a, za druhé, sem sme si šetrili svoju nahatú islandskú premiéru, ktorú zaradíme do našej série ostatných kúpacích dovolenkových hambatých ponorov. Tak tu to teda nebude! Oceán je kvôli odlivu ďaleko, autom sa až k vode nedostaneme a mokrým sa nám pól kilometra k autu v daždisku a fujačisku ísť veru nechce. Vlastne sa riadne mokrí k autu vraciame tak či tak a Andrej si to ešte okorenil celým pravým chodidlom, samozrejme v teniske, zaliatym oceánskou vlnou, keď pózoval na foto. Foto bolo omylom prepnuté na video, a tak máme tento jedinečný moment malej paniky kombinovanej s labutím tancom aj na 2-sekundovom zábere.
Hééj, ovce, tam je Amerika!
Parkujeme na malom odpočívadle pri oceáne a ľutujeme 6 oviec uviaznutých počas odlivu na malom zelenom ostrovčeku pár desiatok metrov od pevniny. Zelenej trávy tam na 6 hodín majú dosť, vydržia to. Lenže, trom ovciam sa za chvíľu ich situácia zunuje, dočasný domov na ostrove 20 x 6 m je im malý a vydávajú sa na plavbu! Ovce sú odvážne, plávajú a ide im to! Tri ovce – neplavkyne na ostrove ostávajú, neveriaco za nimi kukajú a békajú. Trochu to vyzerá, že ich varujú, aby zabočili viac k brehu, lebo plavkyne si to razia dosť od veci smerom. Asi do zasľúbenej ovčej zeme.
Aj my za pár kilometrov prichádzame do našej zasľúbenej kempingovej zeme menom Hellulaug, čo je jeden z najmenších a najtichších kempov, v akom sme boli. Do malého domčeka s WC a mini kuchynkou si na noc dávame sušiť mokré topánky a oblečenie. Keď si tam o pár hodín ideme v noci umyť zuby, k našim topánkam pribudli ďalšie páry. Upršané Westfjordy veru nezastihli len nás.
V úzkej kuchynke o rozmeroch 2 x 6 m to na druhý deň začína rannou párty, kedy sa tu zíde snáď polovica všetkých cestovateľov z tohto kempu, pripravujú si raňajky a popri tom pokračujú v sušení. Milujem tieto komunitné zrazy neznámych ľudí v malých islandských kuchynkách! My tu síce veci máme od včera, ale omakom by som povedala, že to nepomohlo vôbec a cestou nazad z Westfjordov budem teda vzadu v aute pôsobiť ako profesionálna sušička: zapli sme kúrenie a ja pred ním odborne otáčam veci podľa stavu ich vlhkosti. Aj tak to ale vyzerá tak, že niečo z toho dosušíme hádam až doma.
Reykjavík
Vonku celý deň smoklí, čo hlavnému mestu Islandu rozhodne na kráse nepridáva a ja naň popravde ani nemám veľmi náladu. Pozrieme si tri povinné zastávky, o ktorých v Reykjavíku viem – koncertnú sálu Harpa inšpirovanú islandskou prírodou, nenápadnú oceľovú skulptúru Sun Voyager v tvare lode a vysokánsky kostol Hallgrímskirkja, ktorý skôr pripomína raketu. Dokonca v jednom obchodnom výklade o pár minút neskôr nájdeme fotografie Reykjavíku a na jednej z nich je pred kostolom odfotený kozmonaut. Myslím, že samotný architekt to takto úplne nezamýšľal, ale evidentne kostol ako raketu vidia aj mnohí ďalší ľudia.
Verdikt a ironický záver
Island mi obzvlášť prirástol k srdcu. Jednak neuveriteľnou prírodou a jednak tým, že sme si ho tak nejako vyslovene vybojovali, lebo tentokrát to zďaleka nekončilo jednoduchou kúpou letenky. Som šťastná, že sme sa nezľakli prekážok a riskli sme to. Tiež som veľmi rada, že sme si našli na Islande aj menej frekventované miesta, kde sa to ľuďmi nehemží a kde sme si za ďalšími krásami ostrova museli prísť sami po vlastných. Veď dokopy sme tu nachodili okolo 90 km…
Doma nás podľa vtedajších nariadení opäť čaká 5-dňová karanténa. Ale aj keby sme ju silno chceli dodržať, nedá sa. Keď po polnoci dorazíme domov, z kuchyne sa šinie šialený smrad – potraviny z chladničky a mrazáku sú v čudu. Pred týždňom tu bola obrovská búrka, do niečoho nám treslo a elektrina odvtedy nenabehla. No nič, zajtra nechám zas mobil doma a musím zájsť na nákup. Niečo mi to pripomína...
Ak máte chuť, celú našu islandskú cestu uvidíte v komentovanom videu. Pripravte si ale takmer 40 minút voľna 😊. Prípadne si pretočte na miesto, ktoré vás zaujíma podľa týchto sekcií:
00:00 Karanténa na Islande? Vôbec to nemusí byť na houby!
5:04 Sme voľní, môžeme cestovať do vnútrozemia Islandu
6:45 Túra ku geotermálnym prameňom Hveradalir
10:46 Cez vnútrozemie k jazeru Mývatn
14:36 Odchádzame na úplný východ Islandu (Borgarfjörður eystri)
15:43 Najkrajšia túra na Islande
18:22 Ľadovcové jazerá Jökulsárlón a Fjallsárlón
19:55 Štartujeme do Dúhových hôr (náš Woodstock)
23:55 Túra Bláhnjúkur - Brennisteinsalda
27:40 Štyri vodopády, každý iný
30:30 THE SOPKA
32:08 Nádherný polostrov Westfjords
37:53 Plávajúce ovce
38:26 Reykjavík
