Dada Vozáriková
Wifi sme hlboko vo vietnamskej jaskyni nečakali (+ video)
Mestečko, či malá dedinka – transparenty s budovateľskými päťročnicami nás vítajú nad hlavami všade.
Cestovať ma ako tínedžerku v polovici 90. rokov učil vlakmi po Európe otec. Našimi hotelmi bolo kupé vo vlaku, pláž aj podlaha na stanici. Karimatky už existovali :-) Zoznam autorových rubrík: Namíbia, Škótsko, Gruzínsko, Dánsko, Island, Srí Lanka, Holandsko, Rakúsko, Grécko, Nórsko, Spojené arabské emiráty, Japonsko, Balkán, Slovinsko, Omán, Francúzsko, Írsko, Vietnam, Švédsko

Mestečko, či malá dedinka – transparenty s budovateľskými päťročnicami nás vítajú nad hlavami všade.

Na motorkách je celkom chladno, aj počasie je dnes vlhké a hmlisté.

S veľkými očakávaniami sme na mieste. Niekde pod nami sa má nachádzať tá vysnívaná dedina, no je tu zákazová značka.

Okrem toho, že som ešte z domu horlivo vybavovala požičanie motorky so sajdkou vo Vietname, som nič iné nevybavovala.

Len čo sme prileteli, ošmekol nás taxikár. Ale nám to pekne začína!

Mysleli sme si, že typické Írsko sú štvorlístky a sv. Patrik. Nečakane sme našli niečo oveľa írskejšie.

Názov Carrauntoohil pochádza z írskeho Corrán Tuathail, teda čosi ako „Tuathalov kosák“ zrejme pre typický tvar hory.

Musíme vziať osud do vlastných rúk a ísť do Burrenu.

Výhľad na dnes je kempovo optimistickejší – máme ambiciózny plán kempovať dnes nadivoko. Budeme sa podvečer veru diviť.

Chceli sme v Írsku nájsť aj niečo divoké, ale obávame sa, že to nepôjde. Aspoň zatiaľ nie.

Írsko nás víta írsky – slnečno po vylodení a jemne mrholivo o ďalšiu polhodinku.

Do Normandie to bude štreka. A nakoniec bude všetko naopak, ako som si myslela.

Tých kajakov v podzemí som sa celkom bála, a to som zabudla na škrípajúci vlak.

Skombinujeme turistiku, kajaky, zatopenú baňu, cyklotúru aj železnicu. To všetko za tri dni po sebe?

Záverečná časť z Ománu, kde sa ponoríme do hlavného mesta Muscat. Ale ako vždy, aj trochu iným ako bežným spôsobom.

„Mám za včera 46,5 tisíc krokov!“ chválim sa ostatným. Viem, že budem mať najviac.

Jebel Shams nie je kondične žiadna malina. Je hodná trojtisícovky, hoci je to trojtisícovka tak trochu oklamaná. Prečo?

Vianoce v arabskej krajine boli presne, aké mali byť.

Prichádzame do apokalyptickej dediny. Nevieme, či je opustená, alebo tam predsa len niekto býva, pôsobí však vyľudnene.

Aká v skutočnosti je ománska púšť Wahiba Sands a ako sa nám v nej bude stanovať?