Dada Vozáriková
Namíbijský denník (11): Záverečná – v luxuse Afriky (+ video)
Po 3 týždňoch v Namíbii sa nechtiac ocitáme v africkom Šangri–La. Ako to vnímame v porovnaní s predošlými zážitkami?
Cestovať ma ako tínedžerku v polovici 90. rokov učil vlakmi po Európe otec. Našimi hotelmi bolo kupé vo vlaku, pláž aj podlaha na stanici. Karimatky už existovali :-) Zoznam autorových rubrík: Namíbia, Škótsko, Gruzínsko, Dánsko, Island, Srí Lanka, Holandsko, Rakúsko, Grécko, Nórsko, Spojené arabské emiráty, Japonsko, Balkán, Slovinsko, Omán
Po 3 týždňoch v Namíbii sa nechtiac ocitáme v africkom Šangri–La. Ako to vnímame v porovnaní s predošlými zážitkami?
V kempe v dedinke Sesriem, kde platíme suverénne najviac, sa suverénne cítime ako najväčší niktoši.
„Platí aj tu pravidlo pravej ruky?“ pýtame sa navzájom, akoby niekto z nás štyroch mal vedieť odpoveď.
Na raňajky si ešte dávame ustrice so šampusom a večer už vyberáme zemiaky z pahreby na mieste bez elektriny a bez vody.
V ničote Pobrežia kostier sa dozvieme životnú múdrosť, ktorá je trefnejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Dnešným cieľom mal byť Atlantik. Úplne nám to nevyšlo.
Kmeň Damarov nie je zjavom nijako výnimočný. Jazykom ale áno.
„Veď ste nezaplatili za vstup do parku!“ otáča nás nazad na bráne vychádzajúc z Etoshi statná černoška.
Je mi jasné, že ďalšiu noc pôjdem spať okrem hrubých ponožiek, teplákov a dlhého trička rovno aj v bunde.
Drepím v sprche a poctivo nechávam studenú vodu odtekať do 5-litrového vedierka, kým potečie teplejšia.
Zohnať koncom februára v Namíbii auto s dvomi strešnými stanmi na trojtýždňovú letnú dovolenku vyzeralo byť nemožné.