V Kodani máme byť z ostrova Fyn do dvoch hodín a je teda najvyšší čas rozhodnúť sa, do ktorého kempu zavítame. Mestský kemp v Kodani je síce bližšie k centru, ale je to, ako keď niečo iné vraví rozum a niečo iné srdce. Na internete sme objavili kemp v starej pevnosti medzi veľkými delami rovno pri mori. Do centra to síce bude 7-8 km, ale bicykle máme a neprevetrať ich v Kodani by ich určite sklamalo. Cez web zabookujeme úplne posledné voľné miesto a to je jasné znamenie, že máme ísť práve tam.
Lekcie cyklosprávania v Kodani
Chvalabohu, že je kemp na predmestí! Takto nie sme okamžite hodení do tej najhlbšej vody. Aj tak sme už aj tu na predmestí určite ako päsť na oko: ideme si výletným pomalým tempom popri sebe a spoza nás už počujem zvončeky.
Lekcia č.1: Jazdime za sebou, aby nás mali tí rýchlejší kadiaľ predbiehať a nezvalcovali nás za jazdy.
Cyklocesty sú absolútne všade. Ono to vôbec vyzerá od stredu ulice smerom k okraju takto: pruhy pre autá, samostatný pruh pre autobusy (niekedy), pruh pre cyklistov (fakt široký) a chodník pre chodcov.
Semafory sú tiež samostatné pre autá, chodcov aj cyklistov.
Čím viac sa približujeme k centru, tým sa cyklosituácia vyhrocuje a cyklistov pribúda. Asi sme za buranov, lebo zapojiť sa do nového prúdu cyklistov je vážne náročné. Snažíme sa tak vždy urobiť s čo najväčším ohľadom, ale vtesnať do prúdu rýchlo sa pohybujúch kolies naraz ďalších 8 (sme štyria), nie je žiadna sranda.
Lekcia č.2: Dav cyklistov vie byť taký hustý a rýchly, že treba vystihnúť správny moment, kedy doňho naskočiť.
Z prvého dňa v Kodani som vďaka cyklodoprave rovnako vystresovaná aj nadšená zároveň. V kempe si v kľude doštudujeme kodanské cyklopravidlá a zajtra vyrazíme sebaistejšie a rozumnejšie.
Nová šanca zapadnúť do cyklopremávky
Evidentne dnes vyrážame do Kodane v inú dennú hodinu ako včera, lebo cyklodoprava je mierne pokojnejšia. Dánske deti sú už v škole a dospeláci v práci. Máme nadobudnutú novú dávku sebavedomia, a tak sa chystáme vhupnúť in medias res – na kodanské cyklomosty.
Postaviť si turizmus v meste z veľkej časti na cyklistike je úžasné a Dáni veru vedia, ako na to. Ešte aj z mostov je cykloatrakcia. Inderhavnsbroen je pekne farebný a má svoje lomené zákruty (na ktoré sa vraj ale Dáni trochu hnevajú), Bicycle Snake sa zas vlní vysoko ponad vodu naozaj ako taký had. Cirkelbroen tvorí 5 spojených kruhových platforiem, všetky s vysokými stožiarmi a natiahnutými lanami, aby vyzerali ako loď v prístave.
Nazad do kempu ideme v čase, kedy Kodančania idú z roboty a je to cítiť. Prúd cyklistov sa už opäť valí z každej strany, treba vystihnúť, kedy naskočiť a pamätať si na včerajšie lekcie: podobne ako na diaľnici zbytočne nespomaľovať, pri predbiehaní sa uistiť, že nikomu nevojdem do cesty, používať manuálne smerovky (ako u nás) a pozor:
Lekcia č.3: Zastavujeme až po manuálnom brzdovom svetle – zdvihnutej ruke ohnutej v lakti do pravého uhla.
Bez takéhoto znamenia je vo veľkom prúde cyklistov nemysliteľné zrazu zastať. Kľudne by z toho mohla byť hromadná zrážka ako na tých spomínaných diaľniciach.
Po Kodani sme napokon za oba dni najazdili na bicykloch okolo 60 km a myslím, že sme si to náležite užili aj s tým miernym stresom, ktorý sme pri tom mali. Vlastne to pre nás dokonca musel byť jeden z najintenzívnejších dánskych zážitkov, lebo cyklodoprava v Kodani je prvá vec, na ktorú si pri predstave Dánska spomeniem. Len neradno zabudnúť, že z kodanskej cyklopremávky sa treba naučiť vyskakovať rovnako ako z Východoaustrálskeho prúdu, keď sa v rozprávke hľadal Nemo.
