Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Keď dušu Ti raz otvorím,
hoc v dlani nemám kvet,
svoj život za Tvoj vymením
a porazím celý svet.
Po stopách Tvojich nesiem
kalich lásky nektáru,
či napiješ sa neviem,
trasúc sa blížim k oltáru.
Diabol mi svoje slová
istý si svojim víťazstvom,
do úst vkladať hodlá,
Ty zastavíš ma bozkom.
Tvoje oči mi všetko povedia,
ako vrak dookola blúdim,
ľudia to vôbec nevedia,
že strašne objať Ťa túžim
Tebe sa spovedám, ja,
z výšky nebies posol zišiel,
cítim, že už nie sme dvaja,
poslal nás v jednu myseľ.
Prídeš ku mne krokom
rýchlym sťa do neba,
hneď búrlivým tokom
tečieme vedľa seba.
Ako púšť pijem z oázy
nesmiernych rozkoší,
duše rastú do krásy,
do bieločiernych nocí.
Zrazu nektár preteká,
ostrý lúč hmlu krája,
zo snov rýchlo utekám,
nebudeš nikdy moja....
