Snáď mi raz svet s tebou odpustí
Neviem ako ti povedať, čo cítim
Snáď mi raz svet s tebou odpustí
Do priepasti sa už veľmi rád rútim
V hlave mám búrku, oheň v duši
Myšlienky skáču po pralese tvojich slov
Dohára mi večný plameň tuším
Snáď budeš raz šťastná s ním (so mnou)
Ležíme v kríkoch krvavých ruží
Bojujem krátko s dĺžkou tvojich vlasov
Splníš mi sny, po ktorých túžim
Späť do ríše fantázie posielam poslov
Večná chvíľa okolo teba krúži
Svet je plný našich vesmírnych stonov
Citim ťa a neviem prestať žiť
Zostalo nám pozbierať bielych slonov
Sedíš v kúte a nevnímaš moje uši
Netrápiš svoju dušu zmyselnou mocou
Stojím tu, stačí mi pozrieť do očí
Túlame sa bez rozumu svetlou nocou
Snáď mi raz svet s tebou odpustí,
Všetko ako cez hadiu hmlu vidím
Snáď mi raz svet s tebou odpustí,
Do priepasti sa už veľmi rád rútim.
